Najprv sa ospravedlňujem všetkým hráčom a priaznivcom rezofonickej gitary, ako aj za skutočnosť, že hocijaký hudobný nástroj prirovnávam k tak falošnému ansámblu.
Smer mi ale naozaj približne tak pripadá. Podobá sa na niečo všeobecne známe ako je akustická gitara, je to dokonca dosť podobné, ale predsa len niečo iné. Melódia ( Smeru ),pre mňa silne kakofonická, je charakteristická a nezameniteľná.
Smer je politická strana oháňajúca sa masami podporovateľov a masy potrebujú dobre počuť aj v posledných radoch. Čo sa na to hodí viac, ako zosilniť zvuk a opakujúci sa motív, či nápev.
Dobro je hudobný nástroj pre okrajove žánre ako bluegrass a tam mu je dobre a svedčí mu to.
Smer je skupina ľudí, ktorí sa rozhodli, že to skúsia cez politiku. Zneužívajú na to nemysliacu masu, obklopujú sa nemožnými hudobníkmi a na svojich „šnúrach“ sa tvária, že sú so svojimi poslucháčmi spoločne veľmi šťastní. Dokonca, že práve oni ich robia šťastnými.
Okrajový žáner, akokoľvek slabo zastúpený či hraný na Slovensku, môže dosiahnuť svetovú úroveň. Je to o poctivom kumšte kde švindeľ vypláva na povrch. Je to minimálne o zvládnutom fortieli a profesionalite toho kto sa postaví na pódium. Nezáleží na tom, že sa živí inak ako muzikou, stále to môže byť profík.
Politická strana tlačiaca pred sebou masy ako štít, schovávajúca sa za ne a vrieskajúca do tlampačov stále to isté je jednoducho stará pesnička. Ale osvedčená a vždy zaberie. V tomto sú hochštapleri neochvejne jednotní. Nevadí im, že spievajú falošne, hlavne že nahlas a ľuďom sa to páči. Že tú nabitú sálu zacvaká vystupujúci je tiež taký okrajový žáner.
