Horkýže spojenci, leda ak papieroví. Najprv si chceli vyjasniť a presvedčiť sami seba aj verejnosť o tom, kto je na frontovej línii nový a kto starý harcovník. Keď to akosi nevychádzalo, keď nový mal dlhšiu históriu vo verejnej správe ako starý, prevratná taktika vymedzovania sa ustúpila. No, ustúpila...to je asi silný výraz. V zázemí pokoja zbraní a pohodlia viac ako polročného času do parlamentných volieb, okotila sa opozícia nápadom širokej koalície. Vtedy ešte vedela definovať nepriateľa číslo jedna- vládny Smer a jeho koaličných partnerov. Permanentne klesajúce preferencie Smeru, ktorý sa ľahko môže (ne)zastaviť aj na jednocifernom zisku, dlhodobý prepad Mostu pod hranicu zvoliteľnosti a nadpráca predsedu SNS v tom, aby sa tam ocitli tiež, je tou najlepšou indíciou toho, že problém (protivník, nepriateľ) je správne pomenovaný a že cesta k jeho zbaveniu moci a vplyvu vedie práve tade. V odkrývaní prehreškov a zločinov, ktoré boli súčinné na únose štátu a právnej spoločnosti.
Opozícia, združená alebo samostatne, mala a stále má k dispozícii verejne dostupné zdroje, ktorých zverejňovanie, sprístupňovanie a vysvetľovanie padá na úrodnú pôdu. Viď preferencie koalície. Ale beda, pri tom pohľade je ťažko nevidieť aj preferencie ostatné. Keďže staronové delenie prinieslo iba trápny pocit neistoty, prišlo k onomu okoteniu myšlienkou koaličnej spolupráce po vzore SDK(Ú).
Toto počatie však bolo od samého začiatku poškvrnené takou silou ega jednotlivcov, že výsledkom nemohlo byť nič iné než, obrazne povedané, mimomaternicové tehotenstvo. Prepáčte za výraz, ale táto snaha o spájanie sa priniesla iba nutný výškrab u pofidérnej babice. So všetkými negatívami, ktoré takéto riskovanie prináša.
Po neschopnosti uzurpovať si pre seba defilé pod Víťazným oblúkom, po neschopnosti sa spojiť, lebo pod jeho klenbou chceli kráčať za sebou a nie vedľa seba, prišiel nápad z najhlúpejších. Pakt o neútočení. Než by ho dokázali ako tak naplniť koordinovanou spoluprácou, nechali sa všetci vyrušiť novou témou, nechali sa vtiahnuť do procesu, ktorý mohli elegantne obísť. Staronovým poukazovaním na zlyhanie pri správe veci verejných. Na nehospodárne nakladanie s majetkom daňových poplatníkov, na netransparentné objednávanie, na protizákonné podpisovanie zmlúv a ich dodatkov, na presadzovanie rodinkárstva a na nesplnené sľuby Kotlebu a jeho nohsledov.
Bolo správne upozorniť na skutočnosť a následne zamedziť tomu, že sálu v petržalskom Dome kultúry Lúky si prenajala súkromná osoba na iné účely, než čomu mala napokon slúžiť- na míting kotlebovcov. Nájomná zmluva bola nájomcom podpísaná s iným úmyslom a tak bola oprávnene zrušená. A ak by vtedy na ulici aj došlo k stretu priaznivcov a odporcov kotlebovcov, ak by aj došlo na päste a dlažobné kocky, bez ohľadu na sinky a vybité zuby, víťazstvo by bolo na strane odporcov exžupana v pubertálnom sáčku.
Á propos, komunálna politika Mariána Kotlebu. Ten človek má pred sebou len sľuby a naivné (pre jeho priaznivcov) vidiny budúcich riešení. Pozerá sa s obľubou dopredu, lebo za ním je jedna nekončiaca katastrofa. Zo šesťdesiatich piatich kandidátov na starostov a primátorov v posledných komunálnych voľbách, ĽSNS získala jednu starostku (v Brunovciach) a na celom Slovensku štyridsaťdva poslancov v miestnych zastupiteľstvách. Koľko je to z dvadsaťtisíc šesťstoštyridsaťšesť zvolených? Ani nerátajte, nestojí to za to. Toto sú reálne výsledky skúseností kotlebovcov v komunálnej politike, keď sa ju snažili v nasledujúcej príležitosti zúžitkovať. Debakel.
No, a miesto toho, aby sa s týmto novým, dosť virtuálnym nepriateľom, pokúsila časť opozície popasovať overeným spôsobom, účinným na Smere a spol,, nechá sa vtiahnuť do ulíc a na námestia a vzájomne sa prekrikovať. Opakujem, čo sa stalo a mohlo sa stať pre kulturákom v Petržalke, to bola iná situácia a zmarenie mítingu 10. decembra minulého roku bolo oprávnené. Kotlebovci sa poučili a do budúcna začali prenajímať a vystupovať pod svojim menom. A niekto im príšerne sadol na lep a začína to silno pripomínať strety medzi neonacistami a anarchistami. Nekončiace, bez víťaza, bez riešení.
Tragédiou tejto časti opozície je to, že teraz nemá kam ustúpiť. Ak ustúpi, prizná neúčinnosť takejto taktiky a navyše, nebude už mať priestor na vymýšľanie inej. Palposty sú už obsadené. Kým sa neútočiaci spojenci bezradne obzerajú na pláži, z ďalekonosných kalibrov z hlbokého zázemia úspešne páli na osvedčené ciele niekto úplne iný.
Pancho Villa slovenskej politiky, Igor Matovič. Populárny generál a úspešný revolucionár je známy hlavne tým, že nedokázal udržať žiadne zo svojich víťazstiev. Keby bol populárnym revolucionárom a úspešným generálom, bolo by všetko inak. Ale to by sme asi žiadali moc.
