Tomáš Taraba je ministrom prostredia, jedno akého, len aby bolo dostatočne vlastenecké, strategické a prepytujem, aj lukratívne. Potom už bude pre niekoho aj životným. 24. júla predhodil myšlienku o prechode vlastníctva niektorých kultúrnych pamiatok, menovite Hrad Devín nazval pamiatkou strategickou, zo samospráv na štát. Skúsme sa zamyslieť, čo je to strategická pamiatka v ponímaní politického nominanta SNS a čo ju robí takou, aby bola nutne vo vlastníctve štátu. Štátu, ktorý má podľa neho nesmierne veľa prostriedkov, omnoho viac ako nejaká samospráva a bude sa teda vedieť lepšie postarať o onú pamiatku.
A bližšie sa pozrime na dve pamiatky. Jedna je aktuálne v hľadáčiku Tomáša Tarabu, druhá patrí k desiatkam a stovkám takých, o ktorých existenciu a životaschopnosť nominant nezavadí ani omylom. Zároveň ale, z tých desiatok a stovák pamiatok nominanta nezaujímajúcich, pripomeniem takú, ktorá s tou konkrétnou má niečo spoločné.
Konkrétne teda Hrad Devín a ľubovoľne napríklad Dom U dobrého pastiera v Bratislave. Nech je rozloha, tisícročia doloženého osídlenia, miesto v národnom povedomí a súčasná návštevnosť Hradu Devín akokoľvek neporovnateľná s obdobnými parametrami drobného meštianskeho Domu U dobrého pastiera, obidva objekty majú rovnaký status. Sú to dve z ôsmych stálych expozícií Mestského múzea Bratislava a ako také, slúžia rovnakému účelu a zasluhujú si rovnakú pozornosť.
Jeden markantný, neprehliadnuteľný rozdiel tu predsa len je. Návštevnosť (vstupné) a množstvo sprievodných aktivít (prenájom priestorov) zaručujú jednej z ôsmich stálych expozícií stabilný príjem, ktorý hádam pokryje vlastné náklady na bežnú prevádzku a dokáže stlmiť iný pomer výdavkov a ziskov ostatných expozícií. Reč (a moja súkromná domnienka) je o bežnej prevádzke expozície a celého areálu Hradu Devín. Na rozsiahle investície je aj tu nutné zabezpečiť zdroje z iného vrecka.
Mestské múzeum Bratislava si takéto fungovanie- zabezpečiť zdroje potrebné na celkovú rekonštrukciu objektu, úspešne vyskúšalo vlani. Konkrétne na inej z jeho expozícií- Michalská brána. Generálna obnova prebiehala v rokoch 2021 až 2022, minulý rok sa dolaďovala expozícia a 27. septembra uplynie rok, čo bola Michalská brána znovu sprístupnená verejnosti. Koľko to koštovalo a z akých zdrojov prebehla generálna obnova?
Celkové náklady dosiahli 1.340.000.- eur. Z Ministerstva kultúry SR, cez grantový program „Obnovme si svoj dom“ prišlo 579.000.- eur. Zvyšok, 761.000.- eur, poskytol rozpočet Hlavného mesta SR Bratislava, ktoré je vlastníkom Hradu Devín. Neviem či má vôbec zmysle rozmieňať pomer týchto výdavkov (štát- samospráva) na drobné a drobnejšie poblúznenou rétorikou Tomáša Tarabu.
Jeho tvrdenia, že štát je bohatší ako samospráva, že sa dokáže o „strategické“ pamiatky postarať lepšie sú zavádzajúce a obávam sa, že aj účelové v prípade Hradu Devín. Nejde pritom o skutočnosť, že na Michalskú bránu a jej generálnu obnovu prispela samospráva výrazne štedrejšie ako štát. V iných prípadoch, a tých je určite viac, pri záchrane kultúrnych pamiatok práve Ministerstvo kultúry SR a práve cez grantový program „Obnovme si svoj dom“, prispieva(lo) naopak neporovnateľne viac ako samosprávy či vlastníci (občianske združenie, cirkev, fyzická či právnická osoba atď.).
Tomáš Taraba by sa mal vyjadriť hneď ku dvom skutočnostiam:
Kde a prečo uviazlo v súkolí tandemu nominantov SNS Šimkovičová/Machala deväť miliónov eur z grantového programu Obnovme si svoj dom, ktoré sú určené pre záchranu kultúrnych pamiatok na celom Slovensku? Ich vlastníci či prenajímatelia o grantovú podporu riadne, včas a fundovane požiadali (rozumej, dá to fakt kus odbornej roboty vypracovať a zdôvodniť svoje zámery na pamiatke). Kde je problém? Nie sú to z pohľadu nominantov SNS strategické pamiatky, žiadatelia sú príliš liberálny, alebo ide o súčasť globálneho útoku na kultúrnu obec na Slovensku? Odhadujem, že je to mix uvedených možností, umocnený rušením všetkého zmysluplného (komisie, analytický tím, vedenie inštitúcií a podobne). Odhadujem, že zodpovední (!) vo svojej ťarbavosti ani netušia, čo majú urobiť a práve takto im to vyhovuje.
Vládna koalícia, postupujúca v rovnakom duchu ako Šimkovičová/Machala, koná priam kmeňovo. Vztyčuje alebo požaduje vztyčovanie svojich totemov- vlajkových stožiarov aj na tých najnemožnejších miestach, spôsobom, znovu prepytujem, ako zvieratko značkujúce si priestor svojho záujmu. Preto podnáčelník kmeňa Taraba by mal vedieť vysvetliť aj druhú skutočnosť. Prečo si jeho kmeň prenajal Hrad Devín na 48 hodín za 456.000.- eur na svoje tanečky a plebs nechal 5. júla (Cyril a Metod) za ohradou čumieť na plátno? Strach, pohŕdanie, hlúposť? Opäť všetko dokopy a výsmech daňovým poplatníkom, ktorí sa aj na toto divadlo s prejavom agresivity kmeňa poskladali. Na vyslovene súkromný sabat vládny kmeň minul prostriedky, ktoré by pokryli zamýšľané práce na tento rok na piatich, ôsmich, možno aj desiatich pamiatkach, ktoré spolu s ostatnými napokon, už je to isté, utrú nos. Tento rok. A ak je zámerom nominantov SNS vlastníkov a prenajímateľov pamiatok odradiť od ďalších aktivít, nevyzeralo by to inak.
Hrad Devín patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky na Slovensku. Minulý rok návštevnosť dosiahla tuším stodeväťdesiat tisíc predaných lístkov. Bežných, zľavených, skupinových. Spolu s rôznymi a početnými sprievodnými aktivitami v areály hradu, ktoré generujú zisk prenájmom a zvýšenou návštevnosťou, dokáže tento príjem suplovať nižšie príjmy v spomenutých expozíciách Michalská brána, Dom u dobrého pastiera či Gerulata. Tomáš Taraba síce vo svojom zámere znárodniť pamiatku pripúšťa mix dopadov a údajne si vie predstaviť situáciu, že pamiatku by vlastnil štát, ale vstupné by ostalo prevádzkovateľovi. Nakoľko ale mixér nominantov SNS mixuje prapodivne (Národné parky, CHKO, štátne podniky vo vlastníctve MŽP) a teda nie iba na Ministerstve kultúry, nedá sa tomuto veriť ani omylom. V zásade „zoštátnenie“ Hradu Devín môže viesť k tomu, že ostatné expozície aj samotné Mestské múzeum Bratislava schudobnejú.
p.s.- pre zaujímavosť ešte niekoľko príkladov o tom, ako rôzne samosprávy v roku 2024 sprístupnili pamiatky vo svojej správe, prípadne, ktoré spravujú kultúrne inštitúcie. Vždy išlo o finančnú spoluúčasť štátu, samosprávy a fondov tak rozličných, že nominanti SNS o nich ani nechyrovali.
Dražkovičov kaštieľ v Čachticiach, sprístupnený verejnosti v máji 2024:
Dnes je Draškovičov kaštieľ v správe Trenčianskeho múzea v Trenčíne a slúži ako múzeum histórie.
Projekt Revitalizácia Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 1 007 216,85 € prostredníctvom Grantov EHP a Nórska. Projekt bol spolufinancovaný v sume 177 744,15 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je komplexná pamiatková obnova Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach, účelom ktorej bude vloženie nových funkcií do objektu.
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk.
Kaštieľ v Čunove, sprístupnený verejnosti v apríli 2024:
Rekonštrukčné práce sú spolufinancované cez Program spolupráce Interreg V-A Slovensko-Rakúsko a revitalizačné práce cez Program spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko, prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ekocentrum Čunovo sa buduje cez prebiehajúce projekty „Ecoregion SKAT“ a „Ecoregion SKHU“, spolu s ďalšími tuzemskými a cezhraničnými partnermi ŠOP SR, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, VODNETURY.sk, NP Donau-Auen (AT), NP Neusiedler See-Seewinkel (AT), Region Marchfeld (AT), Pisztráng kor (HU), obec Kimle (HU), Natúrpark Szigetkoz (HU). Náklady na stavebné práce a expozičné priestory dosiahli vyše 4,2 milióna eur.
Ako vidno, všetko sa dá, aj na Slovensku áno. Chce to len čo najširšiu spoluprácu, rešpektovanie odbornosti, nebáť sa a nekradnúť. Čo z uvedeného patrí do výbavy nominantov SNS? Že nič? Tak ich asi niekto v nebojácnosti predbehol a majú doma vykradnuté. Tak (aj) preto som od 5.9.2024 účastný na Kultúrnom štrajku.
