Sv. Bartolomeja stiahli z kože, preto je patrónom garbiarov. Sv. Alžbeta (*1207- +1231), dcéra Ondreja II zomrela prirodzenou smrťou, ak sa o takej vo veku dvadsaťštyri rokov vôbec dá hovoriť. Svoj krátky život ale dokázala, aj pod vplyvom ústrkov ktoré musela znášať, venovať pomoci tým, ktorí boli na tom omnoho horšie ako ona samotná. Preto je jej patronácia výsledkom jej života a nie spôsobu smrti. Dnes už, predpokladám, nikomu nehrozí tak násilná smrť ako sv. Bartolomejovi a tak, ak má po nás niečo ostať, mali by to byť dôsledky nášho konania počas života. Možnože sa Ján Figeľ cíti byť veľkým hriešnikom a na odčinenie svojich predošlých chýb sa rozhodol venovať svoj „vlastný“ byt na charitatívne účely. Presne ako sv. Alžbeta, rozdáva z vlastného a to si už predsa tak ctihodná inštitúcia, pôsobiaca pod menom svätice, nemôže nevšimnúť a nájde už nejaký spôsob, ako tak vzornému študentovi trochu tie podmienky uľahčiť. Nie všetkým študentom, tí si len hradia školné, učia sa a skladajú skúšky. To je ich povinnosť a nad rámec svojich povinností nekonajú. Oni si len hľadajú brigády, zháňajú lacné letenky, dohadujú si aktivity voľného času. Tak dobre, nech si zoderú vlastných rodičov z kože, ale titul si musia zaslúžiť. Veď sú aj opravné termíny.
Špeciálny prokurátor je raz špeciálny a to znamená, že špeciálne okolo neho môže byť hocičo, hoci aj špeciálne mlčanie o akejkoľvek jeho aktivite na pôde Vysokej školy. A tak Dušan Kováčik, vyštudovaný právnik, šéf špeciálnej prokuratúry v Pezinku môže spokojne spávať, pretože na obranu jeho titulu vystúpil iný renomovaný právnik, dekan Právnickej fakulty inej súkromnej vysokej školy pán Mojmír Mamojka. Odvolávajúc sa na zákon o ochrane osobných údajov je tej mienky, že takéto informácie Kováčikova Alma mater poskytnúť ani nesmie. Aj by som s takýmto názorom polemizoval, potom som si však uvedomil, po kom je pomenovaná Právnická fakulta súkromnej Vysokej školy v Sládkovičove. Po Jankovi Jesenskom. Po spisovateľovi, ktorého život a dielo je stále hodno si pripomínať, hlavne to dielo. To je to, čo hovorí o jeho pôsobení a vplývaní na dianie okolo seba, to je to, čo po sebe zanechal. A že to bol aj vtipný človek, čo poviete? Veď z jeho prozaického diela si môžeme vybrať hneď niekoľko titulov, ktoré by pôsobenie a ciele pôsobenia právnickej fakulty mali či mohli charakterizovať.
Je už na každom, aby si vybral ten priliehavý román či novelu, napríklad:
Cestou k slobode,
alebo
Demokrati,
či vari
Kvôli klasifikácii,
poťažmo by obstála
Cesta k sláve,
len aby to nebol
Strach!
