Započul vtedy hydrometeorologické správy o výške hladiny Dunaja, konkrétne v Medveďove, nie stav alebo výskyt medveďa hnedého na Slovensku. Ruským a francúzskym ekvivalentom číslovky pozornosť nevenoval, rovnako nie ostatným obciam na povodí. Počul len to, čomu ako tak rozumel a takto to aj interpretoval. Ešte sa k svojskej interpretácii vrátim neskôr.
Keďže v tridsiatych rokoch bol medveď hnedý (ursus arctos) na Slovensku na pokraji vyhubenia (uvádza sa cca štyridsať kusov) a dnes sa hovorí o určitom premnožení (tisícdvestoštyridsať kusov podľa kvalifikovaného odhadu z roku 2016), dá sa tvrdiť, že jeho stav sústavne narastá. Za tých približne osem dekád deliacich horeuvedené odhady, dá sa tiež zjednodušene povedať, že za každé desaťročie ich pribudlo priemerne poldruha stovky. Dá sa z toho ale usudzovať, že Fico má k dispozícii na svoj truc o tristo medveďov viac, ako mal Mečiar? Bodaj by toto bola najväčšia dilema.
Lebo Fico nám zmizol na spôsob Mečiara. Ale že úplne. Nikto nevie kde je a kto vie, nepovie. Nevie to Blanár, vie len, že nie je tam kde tvrdia iní, že sa nachádza. A už vôbec tam nie je za tým účelom, ako sa tí iní dušujú. Zmizol v deň volieb a je vraj úplne jeho súkromnou vecou, kde sa práve nachádza a čo tam robí. To povedal dnes Pellegrini, ale vraj tiež nevie kde má predsedu. Keď sa mu vráti (zaujímavé, že termín návratu z neviemkde od neviemčoho pozná), preberú všetky potrebné veci, ktoré sa od volieb nakopili. A že ich od dvadsiateho piateho mája bolo a do šiesteho júna ešte môže byť.
Určite však nesedí na pni niekde v malinčí, na odľahlej stráni s medveďmi. Jednak po chladnom máji ešte nie sú maliny zrelé a jednak, toto fakt nie je jeho štýl. Ani tie kozy nebude ako dôchodca dojiť. Na rozdiel od Mečiara, fyzickou prácou sa pochválil iba raz. To keď opáčil prácu za pásom počas nočnej smeny a montoval si nejaké zadné vrátka. Napriek zjavnej podobnosti vývoja žiarivého politického začiatku za pomoci nekritickej masy a trpkého konca nenávistného politikárčenia o vnútornom nepriateľovi, Fico nezamáva, nezaspieva. Už nemá komu, nemá od koho odchádzať.
Po Mečiarovi ostala opustená nekritická masa, ktorá sa ale mala na koho upnúť, keď taká príležitosť nastala. Po Ficovi ostal len ten skutočný vnútorný nepriateľ, ktorý sa, môj názor je že hlavne vďaka nemu, vyselektoval z nekritickej masy na masu prehnane kritickú. Mečiar si toho nepriateľa vymyslel, Fico ho stvoril. Tá masa stále verí, že zámer bol dobrý a spravodlivý pre všetkých. Pre nich určite. Aj spôsoby boli zvolené správne. Sem tam prešľap, chybička, ale v zásade to bolo dobre načrtnuté a uvedené do praxe. Tá masa ešte stále verí Ficovi. Sebecky a pre seba, ako potrebnú výhovorku na vysvetlenie toho, kam práve dospela. Jeho už nepotrebuje. Viac však verí tomu, že Ficovo dielo, jeho ideu istôt niekto sabotoval a že ju už preto, chudák, ani nemá síl dokončiť.
Masa je hrubá a necitlivá. Bezvládneho Fica už v podstate odpísala a nebude hľadať nič na jeho obraz. Niežeby neverila kecom. Stále verí zo svojej podstaty. Mobilizuje sa preto, že omnoho viac verí tomu sabotovaniu a bude sa chcieť porátať so sabotérmi. Zničili Fica, zničiť chcú aj ich. Masa si počká na posledné gesto bezmocného. Fico nezamáva, nezaspieva. Ukáže prstom. A potom to príde. Smer klesne možno aj pod desať percent a najurazenejší prejdú do tábora ukrivdených mesiášov. Ozajstných alebo účelových, na výber bude z obidvoch odrôd.
Dnes sa v politických debatách stretlo niekoľko dvojíc politikov. Čiastočne som to v útržkoch sledoval a väčšina debát sa logicky vracala k eurovoľbám a k absencii Fica pri hodnoteniach ich výsledkov. Nie je prekvapujúce, že aj Hlina aj Beblavý sa dištancovali od akejkoľvek spolupráci so Smerom. Teraz aj po voľbách. Prekvapujúce nie je ani to, že žiaden z nich nemieni strácať čas ani úvahami o budúcnosti „reformovaného“ Smeru, ak by možno, keby nebodaj. Nie, nič, smutná a trpká bodka. Smer je mŕtvy a jeho rozklad to tu bude ešte dlho zamorovať.
Inú dvojicu tvorili slúžiaci premiér Pellegrini a budúca prezidentka Čaputová. Mohol by som možno pri premiérovi použiť aj iný termín ako slúžiaci, ale výstižnejší mi neprichádza na um. Tak trápny pokus niečo obstáť a tak výrazne presvedčiť, že premiér je absolútna bábka, maňásek pre hluché obdobia, len dokazuje bezzubosť súčasného a aj toho „budúceho“ Smeru.
Fico zbabelo a pyšne zdrhol, na všetko sa vykašľal a Pellegrini v debate o úspechoch v eurovoľbách nasadil takú ficovskú matematiku, že mám podozrenie, že si krátko pred stretnutím nabifľoval sms správu od strateného predsedu. Samozrejme že z politických strán voľby vyhral Smer, má predsa troch europoslancov a to je viac ako dvaja za PS. Alebo dvaja zo Spolu. Nuž, je to naozaj svojská interpretácia faktu, ktorý vypovedá o niečom úplne inom. Smer porazil každého, najvýraznejšie seba. Ani náhodou však ľubovoľnú dvojicu. Ledaže by mal snahu nejakú sám vytvárať.
p.s. nech mi Martin Baumann, jeden z mojich najobľúbenejších detských knižných hrdinov, odpustí, že som v názve použil titul s ním spojený, zo suverénne najčítanejšej mayovky, čo sa mňa týkalo. Či expremiéri chodia alebo nechodia trucovať za medveďmi nie je podstatné. Desivé je, ako sú si vo svojom vývoji aj v zlobe podobný, ako sa, s odstupom generácie, podobá ich odkaz a dedičstvo a ako ťarbavosť prvého premenil na zákernosť ten druhý.
