Športovec, ktorý je z rozhodnutia rozhodcov, športových či traťových komisárov alebo iných kompetentných zo súťaže vyradený alebo inak suspendovaný, stáva sa virálnym pre odbornú aj bulvárnu tlač. A s ním aj príčiny jeho vyradenia. Ak je za takýmto rozhodnutím inštitúcia ako MOV a ak jej argumenty sú tak slabučké, o to viac to nahráva k záujmu verejnosti o pozadie takéhoto rozhodnutia a zároveň aj o to, čo týmto MOV vystrčil do popredia.
Vladyslav sa zviditeľnil dostatočne zreteľne, jeho pohnútky ochranou hlavy si pripomenúť tých, ktorých nemalo čo v agresívnej vojne ochrániť sú ľudsky zrozumiteľné a v kontexte práve Olympijských hier a ich myšlienky prijateľné. Možno by bola takáto argumentácia o niečo slabšia, ak by v Miláne nemohli byť prítomní športovci z krajiny agresora, ktorým je infantilne dovolené prezentovať sa pod neutrálnou vlajkou, kým v hľadisku sú ich priaznivci pod vlajkou agresora a nijako svoju agresiu a výsmech napadnutej krajine neskrývajú.
Lenže práve tým, že MOV, po množstve urgovania, argumentovania, prosieb či nátlakov štart ruských športovcov dovolil a ruské bomby stále na Ukrajinu dopadajú, ide o akt politický, nesúci rys podvolenia sa politickým tlakom a tak argumentácia o neprípustnosti miešať hrušky s jablkami je mimo misu. *Nebolo by pri tom od veci, ak by si MOV láskavo uvedomil, čo vykonal agresor tesne po skončení ZOH 2014 v Soči a ZOH 2022 v Pekingu práve voči vlasti Vladyslava Hareskevycha, voči nemu osobne a voči ukrajinským športovcom a všetkým Ukrajincom (08:15 doplnené).
Neviem teda čo bude ďalej s Vladyslavom a s jeho prilbou, pre svoju krajinu urobil veľa a ak by bol záujem (asi by bol), mohla by tá prilba okrem symbolického odkazu svetu prispieť aj k niečomu hmatateľnejšiemu. K niečomu, čo by aj tých neutrálnych smradov prinútilo myslieť na ochranu vlastných gebulí, ak si už myslia, že im sa nič nemôže stať.
