Ak dnes Slovensko má nejaký úrad, ktorý bojuje s korupciou, chráni oznamovateľov korupcie, znamená to vari, že tento problém je riešený dostatočne transparentne a účinne? Odpovedať si môže každý sám. Každý sám by mal tiež vedieť posúdiť, či takýmto tvrdeniam naozaj verí krvná skupina Biľak, Fico, Glváč atď.
Tento štát má vážny problém. Do jeho maxima ho doviedla táto vláda, tejto vlády parlament a pod touto vládou mám na mysli svoloč ľudí, ktorí sú pri moci od volieb v r. 2016. Zmeny v obsadení niektorých vládnych postov spred poldruha roka nie je možné považovať ani len za kozmetickú úpravu. Je to skôr nepodarený a nevkusný piercing. Estetický nedostatok nebol kozmeticky odstránený. Bol ohavne zvýraznený.
Prvý, druhý, tretí...vystúpiť, prvý druhý, tretí...vystúpiť
K usvedčeným (udaným) iniciátorom vzbury v 71. pešom pluku c.k. armády v roku 1918 v srbskom Kragujevaci, bol pre výstrahu pridaný aj každý tretí vojak pluku a spoločne boli vedení mestom na popravu. Ani takto drastický spôsob však nedokáže očistiť stranu Smer- SD od niktošov, ktorí cez štruktúry, väzby, nominácie; možno aj spálne či výčapy strany, dosiahli a stále dosahujú na neoprávnene výhody, neprimerané zisky, stále majú možnosť manipulovať s týmto štátom. A manipulujú ostošesť, pretože im neuveriteľne prihára a oni to vedia.
Ono to nefunguje tak, že po nejakom otrase vyberieme najchrumkavejšieho z nás a ten bude predsedom. Že sa zbavíme nejakej hlupane, ktorá siala kukuricu po parkoviskách a všetko bude v poriadku. Nepomôžu ani sociálne balíčky, pretože ich stvoritelia akosi zabúdajú, že stále je nás iba päť a pol milióna a už dnes tie benefity ani neunesieme. Toľko sa ich na nás valí. Týkajú sa už pomaly každého, mnohých násobne a sú hrubo kontraproduktívne.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
No a tento patvar už nedokáže zachrániť naozaj nič. Ani z renomé zločineckej skupiny, ani z ničoho iného. Súčasnej koalícii zjavne nestačil hanebný proces handrkovania sa o obsadenie Ústavného súdu. Reakcia na zvyšujúcu sa nespokojnosť obyvateľov, na nové a nové odhalenia či aspoň podozrenia z korupčného správania sa tých najvyšších, sa pretavila do vzniku ďalšieho z „nezávislých“ úradov, ktorý by to mal akože postrážiť a ponaprávať. Akurát, že od marca nevedia tomu úradu nájsť predsedu.
Dnes, kedy je nutné hodiť cez palubu iné kalibre ako bola Rošková, keď sa do siete zamotávajú Jankovská, Glváč, Trnka a iní, je zriadenie akéhokoľvek úradu, hoci aj najformálnejšie ako sa dá, samovraždou. Úrad, ktorý by sa mal zaoberať zbieraním informácií o korupcii a ochranou poskytovateľov takýchto informácií je pre súčasnú vládnu koalíciu nebezpečný. Kvantita podozrení je tak rozsiahla, že hrozí prevaha pudového konania a pud sebazáchovy je nesmierne silný. Kto dnes z mocných dokáže povedať, že jeho nominant bude hrať jeho hru, bude viac zametať pod koberec a venovať sa bude maximálne ak nejakej Roškovej? Nikto. Namočených v marazme je ich toľko (prvý, druhý, tretí...vystúpiť), že vo vládnom Smere a v jeho koaličných príveskoch si už nikto nemôže byť istý nikým. Najme ak je tu tušenie, že niekde na dne siete, tam dolu pod hladinou, kam teraz nedovidíme, trepoce sa niečo ešte väčšie ako je Trnka či Glváč.
Nahrávky, prihrávky, falše
Už je toho proste veľa. S hodnovernými, pochybnými aj úplne smiešnymi „dôkazmi“ sa pretrhlo vrece a sype sa to na nás zhora aj zdola. Akékoľvek paušálne spochybňovanie týchto materiálov je však kamuflážou, hrou na blbečkov. Tie nahrávky, to nie je domáce amatérske porno pre potešenie autora či majiteľa. Je to vysoko lukratívny, obchodovateľný tovar. Aby takýmto tovarom mohli byť, musel byť pre ne aj trh. Dostupný a spoľahlivý trh, priestor o ktorom dotyčný vie, že svoje portfólio tam dokáže násobne zhodnotiť. Bez zdanenia zisku, to dá rozum. Tento trh tu existuje roky, vek nahrávok to viac ako naznačuje. Bol tu ešte pred Dzurindovými vládami a dostávame sa k tomu, čo tu bolo pred nimi a čo je tu aj dnes. Mafiánsky štát, štát, ktorý sa nijako nedá označiť ako právny, nech sa už tomu vzpiera Vasil Biľak, Róbert Fico alebo Peter Pellegrini.
Peter Pellegrini
Bugárova bieda je v tom, že dnes si už priznáva, že bolo chybou ísť do tejto koalície. Sú to samozrejme tľachy...keby bol býval vedel atď. Vedel to viac ako dobre do čoho lezie, aj o onom trhu mal a má vedomosti. Dankova bieda je zase v tom, že v akokoľvek krivom zrkadle vidí len seba, rovného ako svieca. Šuhaja zvierajúceho roduvernú, tradičnú valašku na obranu hocičoho, čomu vôbec nerozumie. Nerozumie ani tomu, že bol a je iba rohožkou pre Bugára aj Fica a je ňou aj pre Pellegriniho.
Pellegriniho bieda je ale v tom, že ponosovanie sa na predchádzajúcu vládu Ivety Radičovej je už naozaj neúnosné a treba pristúpiť k čerstvejšej predchádzajúcej vláde. K výpočtu jej chýb, omylov, zlyhaní a zločinov. Peter Pellegrini je už na čele vlády dvakrát dlhšie ako bol Jozef Moravčík. Ak dovládne, čo asi áno, bude pri moci dlhšie ako bola Iveta Radičová. Pellegriniho vláda tu zanechá stopu naozaj originálnu. Ako rak pustovník, sám o sebe slabý a zraniteľný, na vlastné prežitie nutne potrebuje nejakú opustenú ulitu. Jediná, do ktorej mal povolený prístup bola tá po Ficovi. A tak sa tento, akože premiér, motká bokom po dne, jemnučko víri hebké blato a úmorne sa snaží. Aby sa z toho dna, z toho blata nedostali do siete tí najväčší a najsilnejší.
S najväčšou pravdepodobnosťou, Pellegrini nepatrí k tým, u ktorých je nutné sa obávať pudu sebazáchovy. Nemá dôvod zachraňovať pre trestným konaním seba, preto mu bolo dovolené byť vo Ficovej ulite. Ulita je však zároveň zvieracou kazajkou, ktorá akože premiérovi nedovolí urobiť nič samostatne, na vlastné triko. Preto sa Smer- SD nijako nedokáže dištancovať od toho, čo tento štát, jeho vládu a jej parlament gniavi najviac. Samotný Smer- SD, vznik tejto strany, jej financovanie a následné korumpovanie všetkého, na čo kedy dosiahla.
Zo žumpy už len medzi splašky
Smer- SD nie je žiaden očistec. Na Smer- SD neplatí ten bonmot o pravici a ľavici (kto nie je v dvadsiatke ľavičiarom nemá srdce, kto ním je aj po tridsiatke nemá rozum). Na Smer- SD by hádam platil len dlhý bič a malý dvor. Kto sa ale bude tým bičom zaháňať, keď je sám stiesnený v ulite? Pellegrini je totálne nečinný, nedokáže pohnúť ani najmenším kamienkom. Ak by to dokázal, ak by prešiel „na druhú stranu“ a pustil sa do očisty, možno by stranu výrazne oslabil, ale s nejakými desiatimi percentami by sa pohodlne dostal do nového parlamentu. S určitým koaličným potenciálom.
Toto však Pellegrini nemá dovolené urobiť. Smer ostane tým istým skompromitovaným Smerom. Ale, a to je asi najväčšie nebezpečenstvo vývoja udalostí pred nami, z takéhoto Smeru (ktorý naozaj nie je očistcom) vedie cesta už iba k obludnejším alternatívam. Tie neodškriepiteľne pomohol vybudovať Smer- SD. Konšpiratívne, netolerantné a nenávidiace spoločenstvá, ktoré mnohokrát nemusia urobiť nič, len čakať na nové a nové zamotávanie sa potentátov Smeru. A čakanie, ktoré naozaj nemusí byť márne, na to, kto sa napokon ukáže ako najťažší kaliber Smeru- SD po uši namočený v tomto všetkom. Už vieme, že Jankovská či Glváč sú iba trošku viac ako Rošková. Už vieme, že oni sú len nejaký stredný článok, sprostredkovatelia medzi lačným plebsom a spupným vedením. Vieme aj to, že to spupné vedenie v konečnom dôsledku tiež nebolo ničím iným, než rohožkami. Toaletným papierom na voliča.
