Koncom roka 1998 ministerka financií Brigita Schmognerová predkladala dve novely daňových zákonov. Ako obyčajne, boli určené nám oslom. Novelou zákona o dani z uhľovodíkových palív a mazív sa k 1.1.1999 zvýšila spotrebná daň z benzínu, nafty a plynových olejov spolu o 1000.- Sk za tonu. Keďže slovenské Švajčiarsko zdedil po Mečiarovi Dzurinda iba nedávno, vo vládnom kabinete vládlo hlboké presvedčenie, že zvýšená spotrebná daň sa nijako nedotkne vývoja cien pohonných látok, pretože za posledných 11 mesiacov cena nafty výrazne klesá. Dzurinda proste veril tomu, že rekordne nízke ceny ropy na svetových trhoch sa udržia a tak sa nás zvýšená daň prakticky nedotkne. A to aj napriek stanovisku Slovnaftu (mimochodom jedného zo sponzorov tajomného plesu), že s niečím takým sa nedá rátať automaticky. Ropu z Ruska dováža na základe dlhodobých kontraktov a cena je dohodnutá ako dlhodobý kĺzavý priemer. Za určitých okolností by zvýšená daň nezvyšovala predajnú cenu litra pohonnej látky, také okolnosti ale, ako vieme nenastali a sme tam, kde nás chceli mať. Zapriahnutí a híkajúci. Dlhé roky sa síce z diaľky ozýval jeden spravodlivý hlas a nabádal Dzurindu, aby pre pánaboha tú nekresťanskú daň znížil, ostal však nevyslyšaný. V následnej dobe tento hlas, podobný jednému pánovi, zrejme v návale iných neodkladných povinností zmĺkol úplne a dnes sa na pripomenutie svojich dávnych požiadaviek zmôže na úplne inú kakofóniu zvukov. Nie je to už ale hlas žiadajúci istoty. Je to istota samotná, že sme proste stádo oslov a môžeme byť vôbec radi, že nás kŕmia.
Druhou novelou bola tkz. malá novela zákona o daniach z príjmov. Aby si osly nerobili z vlády dobrý deň, aby nezabudli kde je ich miesto, aby si uvedomili, že v prvom rade sú povinní ťahať a nie vyvážať si zadky v drahých limuzínach, navrhlo ministerstvo financií znížiť limit na odpisovanie osobných motorových vozidiel ako daňovo uznaných výdavkov. Na 300.000.- Sk pri kúpe auta a na 400.000.- Sk pri jeho lízingu.
(voľne podľa článku Jána Kovalčíka z 16.12.1998 v Trende)
Toľko na osvieženie pamäti. Čo k tomu chcem dodať sa mi už vyhľadávať ťaží, ale možno si niekto spomenie, že to naozaj tak bolo. Totiž, približne v tej dobe, keď Brigita Schmognerová predkladala tieto dve novely daňových zákonov došlo k dvom udalostiam, ktoré dokazujú že nás všetky vlády považujú za oslov. Ministersto financií zakúpilo novú limuzínu, tuším Audi za približne dva a pol milióna korún, lebo minister sa predsa nemôže vyvážať v nejakej štvorročnej herke. To dá predsa rozum. Druhá udalosť bola ale desivejšia, neviem ako to dopadlo, nad ňou už ale naozaj rozum ostáva stáť. Zachytil som to náhodne v médiách a nechcem si vymýšľať, kedy sa to stalo. Stalo sa to a to stačí. Lakonická správa hovorila iba o tom, že ktorejsi záchrannej službe hrozí, že jej sanitky nebudú v zime jazdiť, pretože chýba 300.000.- Sk na výmenu zimných pneumatík. Niekto si asi odflákol robotu pri zostavovaní rozpočtu na prevádzku záchraniek, zrejme už pripravoval novú plesovú sezónu a na prkotinu neostával čas.
