Róbert, jedno či Kaliňák alebo Fico, milujú určite tiež. Očividne moc, o ostatnom trochu pochybujem. Ale bezpochyby pracujú, výsledok ich práce vidíme a užívame desaťročia. Vo svojich vyjadreniach, aj o vlastnej práci a vlastnom milovaní, nie sú opatrní. Sú zbabelí. A ak zbabelec nenávidí niečo viac ako svoju potupnú zbabelosť, je to jej opak. Odvaha.
Odvaha veľa nepýta. Na rozdiel od zbabelosti, ktorá musí svoje nové a nové strachy modifikovať do nového a nového šatu a aj tak vidíme cisára nahého, odvahe stačí ostať vždy rovnakou. Rovnako silná bude v brnení Johanky z Arcu, nič zo sily a odvahy nestratí v nahote Františka z Assisi či Odysea na dlhej ceste domov.
Ján a Martina boli u seba doma, Juraj a Matúš vo svojej práci. Zomreli. Zavraždili ich.
Nie preto, že boli doma, v práci, na návšteve či kdekoľvek inde. Zavraždili ich pre výsledok Jánovej práce a Martina musela zomrieť s ním. Nemala provokovať, nemala milovať Jána. Kaliňák to má takto jednoducho zaškatuľkované v hlave. Veď inak mohla Martina žiť, presvedčená je tá hlava.
Juraj a Matúš tiež mohli žiť. Stačilo predsa, aby neprovokovali svojou otvorenosťou, odvahou neskrývať skutočnosti. Stačilo predsa, aby sme si o nich len mysleli svoje, sme predsa pokrokový. Ak si to nechajú pre seba a pre Geryho, však nech si žijú, nikto im nebráni. Ale nie, oni museli provokovať a svoju orientáciu museli demonštrovať aj v práci aj v oddychu.
Aj Ukrajina si všetko vyprovokovala sama. Provokovala tak otvorene a nechutne, že ruskí vojaci ani neukončili dovolenkovú lyžovačku na Urale a rovno v tých plavkách museli ratovať destinácie na Kryme.
Ostáva preto záhadou, kde sa v zbabelcovi nabrala odvaha a išiel provokovať do Handlovej.
