V mnohom treba s názorom zástupcov rôznych zamestnávateľských zväzov, Klubu 500 a podobne súhlasiť. Ide o zamestnanosť a jej udržanie na čo najvyššej možnej miere, nech sa to číslo drží čo najbližšie terajších cca piatich percent nezamestnaných. V tomto niet čo špekulovať nad tým, či je zamestnanec z malej, veľkej či akej firmy. Všetci pracujú tu, na Slovensku. Všetci dane a odvody odvádzajú na ten istý účet do Štátnej pokladnice, líšia sa iba variabilným symbolom. A navyše, veľký hráči priemyslu...ak budú opomenutí ich zamestnanci, tak fajn. Zadotujú sa menšie firmy a služby, mesiac či šesť týždňov to bude vyzerať o.k. a potom zistíme, že obchody nemajú komu predávať a služby komu poslúžiť. Ale to určite vláda vie. Toho by som sa neobával.
Niet teda rozdielu medzi zamestnancami a živnostníkmi, všetci by mali mať rovnaký nárok na pomoc od štátu. Nedá sa ale jedným dychom povedať to isté o ich zamestnávateľoch. Teraz živnostníkov hádam môžeme z tejto úvahy vypustiť.
Koľko sa už popísalo o tom, prečo slovenská firma, bez zahraničnej účasti, nedostane takú istú, alebo porovnateľnú, alebo aspoň nejakú daňovú stimuláciu, ak vytvorí a zaviaže sa udržať po určitú dobu určitý počet pracovných miest. Netvrdím, že také firmy nie sú. Hádam aj sú, ale ja si predsa len pamätám články o tom, že stimuly sa poskytli najme zahraničným investorom a naši zväčša otreli hubu.
Ale, ako povedal aj pán Soták napríklad, ide o zamestnancov, nie o firmy. Tak čo ak by sme sa slušne dohodli. Štát pomôže ako len bude môcť, bez ohľadu na to, o ktorého zamestnanca pôjde. Či má kolegov dvadsať alebo päťsto. Ale tá pomoc, vyjadrená sumou xy eur, sa bude chápať ako časť (alebo celok) onej daňovej úľavy. A ak bola pôvodne vyrátaná tak, že by od tejto chvíle mala úľava platiť ešte šesť rokov a osem mesiacov a po celú tú dobu musí existovať nejaká zamestnanosť vo firme, nuž intervenciou štátu sa táto doba zmení. Skráti sa, alebo sa vynuluje. Alebo prejde do zápornej hodnoty. A firme ostane povinnosť udržať tú zamestnanosť práve tých šesť rokov a osem mesiacov, prípadne aj dlhšie, ak by terajšia pomoc od štátu prekročila pôvodne sľúbený objem stimulu.
Myslím, že by to bolo férové takto sa dohodnúť. Myslím, že by bolo férové inak hľadieť na firmu, ktorá investovala do vlastného rozvoja a inak na tú, ktorá zisk vyviezla do zahraničia k matke. Ak rýchlo došlo k dohode s bankami (zdá sa mi, že to bolo potvrdené) že štát upustí od zlodejského mimoriadneho bankového odvodu z dielne Smeru, výmenou za dohodu o odklade splátok úverov a hypoték, budú sa aj veľké firmy vedieť dohodnúť o tom, že vždy by malo platiť ono niečo za niečo. A opäť by malo platiť, že nie je rozhodujúce, koľko má daná firma zamestnancov. Lebo viem si predstaviť aj takú, ktorá ich má relatívne málo a stimuly pri vzniku dostali.
