Spalovač mrtvol (rež. Juraj Herz, 1968) a stelesnenie zla v postave Karla Kopfrkingla, agilného prisluhovača doby. Nekompromisný plnič predpísaných aj nepredpísaných úloh, samozvaný mravokárca a vrah vlastnej rodiny. Takto sa Rudolf Hrušínsky blysol podľa literárnej predlohy, pod dozorom maskéra, osvetľovača, kostyméra, kameramana a režiséra. Množstvo profesionálov bolo potrebných nato, aby obluda z filmu žila svojim filmovým životom a pripomenula nám, že v skutočnosti sú aj takíto ľudia.
Tí sa už ale neriadia ničím, vo svojej domnelej neomylnosti, háklivosti na svoje ego, sú schopní akejkoľvek nenávisti, akejkoľvek pomstychtivosti. Tak ako pyroman s odstupu sleduje svoje dielo a je mu tak trochu ľúto, že nemôže do celého sveta vykričať, že pôvodcom je on, tak sa nenávidiaci človek motá okolo ohniska a je rád, že je predsa len na očiach, že je možné ho s nešťastím spojiť.
Čo je pre jedného bezpochyby diagnózou, to je umelcovi výzvou a ak ju zvládne tak bravúrne ako Rudolf Hrušínsky, nikto nebude závidieť honorár, hoci aj štyristotisícový.
Že je Justícia slepá ešte neznamená, že nevidíme, akú slepú babu tu predseda znovu zahral.
