Čo znesieš ty, zniesť musia bez reptania aj iní a ani svätí nie sú výnimkou. Kaplnka na hrade Uhrovec nie je zase až tak malá, to len hrad postupne rástol. A s ním, ako sa jeho obyvatelia cítili za hradbou bezpečnejšie, rástli aj ich nároky na pohodlie. Obytný palác vedeli zväčšovať do šírky, na samú hranu brala, ktorej sa spočiatku vyhýbali. Vedeli ho vytiahnuť do výšky, akú im dovoľovali ich stavebné schopnosti. Nevedeli však nijako zväčšiť hradnú kaplnku, od románskych počiatkov hradu učupenú na východnom cípe vápencového brala. Jej vnútorný priestor, dispozícia lode a apsidy, je rovnaká už zhruba sedemstopäťdesiat rokov. Ide o jedinú hradnú kaplnku na Slovensku, dochovanú vo svojej románskej podobe a to nehovoríme len o zrúcaninách.
Loď má takmer štvorcový pôdorys, s najdlhšou, východnou stenou dlhou niečo cez päť metrov. Tri siahy, čo je približný ekvivalent vo vtedajšej miere k tej našej, sa županovi Bášovi, staviteľovi hradu, pozdávalo viac ako dosť. Východná stena je aj tak najhrubšia na celom hrade, svätým tu bude dobre. Vyčlenený im bol ale ešte menší priestor ako loď. Rádius apsidy, polkruhovej svätyne tohto príbytku božieho, nebol moc väčší od siahy tej doby. Pri mojej výške 192 centimetrov, ak by som prostredník jednej napriamenej ruky udržal v pomyselnom strede apsidy, tým druhým by som, pri vrtení sa okolo toho stredu ako kružidlom, hladil omietky. Ba čo viac, hladil by som oblúk steny isto celou dlaňou, kráľovská siaha v 14. storočí bola rovných stoosemdesiat centimetrov.
To by ale bola chyba, prechádzať dlaňou po tak krehkom, napriek tomu, tak výnimočne zachovanom povrchu steny. Pod ochrannou škrupinou omietok, nie starších ako dvadsať rokov, sú tie z druhej polovice 14. storočia a na nich sa nám zachovalo čosi naozaj výnimočné.
O hradnej kaplnke na Uhrovci hovoríme ako o jedinej, na slovenských hradoch takto autenticky, slohovo zachovanej sakrálnej stavbe, od čias svojej románskej (pre)stavby v 13. storočí. Gotické fresky v nej, približne o sto rokov mladšie ako kaplnka samotná, sú jedinou, tak rozsiahle zachovanou maliarskou výzdobou v priestoroch hradnej ruiny. A nie som si istý, či na hradoch, ktoré sa nám našťastie zachovali neporušené, nie sú kaplnky, možno aj staršie ako tá na Uhrovci, všetky barokovo upravené a ich prípadná staršia výmaľba je pod vrstvami novšieho vkusu majiteľov.
Ale, vďaka skromným rozmerom, je hradná kaplnka so svojimi freskami výnimočná aj z iného dôvodu. Práve ten liliputánsky priestor spôsobil, že na murovanú menzu (oltárny stôl) by sa zmestil len pomerne malý oltár. A tak, v tejto kaplnke vzniklo niečo dosť výnimočné. Retabulum, čo je obvykle trojrozmerný oltárny nadstavec- teda oltár samotný, tu bol nahradený nástennou maľbou, ktorá takýto, krídlový gotický oltár nahrádza. Dominuje mu motív Ukrižovania na centrálnom „panely“ oltára, s postavou Krista na kríži a dvojicou svätých po jeho stranách. Na „bočných“ krídlach oltára, nižších od ústredného motívu, je na každom z nich jedna postava so svätožiarou. Odborníci postavy identifikovali ako Pannu Máriu , sv. Jána Krstiteľa, sv. Barboru a Máriu Magdalénu (inde je ale uvádzaná sv. Alžbeta Durínska- s Barborou mali rovnaký atribút vežu a neznáma svätica). Tak či onak, musel to byť úchvatný priestor.
Priestor, ktorý vďaka takémuto riešeniu neprišiel vizuálne o svoj sparťanský rozmer, dodatočným umiestnením hnuteľného mobiliára. Určite aj vďaka takejto vynachádzavosti, zachoval sa tento „oltár“ až dodnes. Z hnuteľného mobiliáru na hrade, pokiaľ si ho Zaiovci neodniesli do kaštieľa v Uhrovci, nezachovalo sa nič. A tak tu dnes máme doslova projekciu zo 14. storočia, kedy projekčnou plochou bol rádius apsidy a ten opticky napomáhal ilúzii priestoru, tretieho rozmeru. Ako v panoramatickom kine, odohrával sa tento maľovaný výjav tak, aby ste ho mali vo výške očí, ak sedíte na panskej empore.
Fresky sú dnes prekryté ochrannou vrstvou omietky preto, aby ten ostrý zub času neuberal aj z toho mála, čo sa z nich zachovalo. Aby takáto nádhera mohla tešiť oko návštevníka, musí byť klimaticky zastabilizovaný priestor celej kaplnky. Ten, okrem samotnej lode s apsidou, tvorí aj panská empora a jej predsieň s rohovým kozubom. To znamená, musíme vysekať nový kamenný portál do tej predsiene (zachoval sa len kamenný prah) a opatriť ho solídnymi dverami. Ďalej, kaplnka má tri novšie okná na východnej stene. Po jednom v apside, v lodi a v empore. Kamenné ostenia okien sú ako tak zachované, čo chýba úplne, sú okná samotné. Toto všetko sú nutné práce pre kamenára (portál), reštaurátora (ostenia okien), tesára a stolára (dvere a okná), sklára (výplne tých okien) a kováča a zámočníka, ktorý ku všetkému vyrobí pánty, čapy, petlice, kovania, zámky a kľúč.
K tomu samozrejme, nutná je práca metodika a odborného dozoru. Až potom, ako budú vyriešené tieto nevyhnutnosti, až potom bude možné definitívne fresky odkryť a prezentovať ich verejnosti.
Aby k tomu mohlo dôjsť, pomôže nám každá podpora. Manuálna, remeselná od dobrovoľníkov a finančná od donorov.
Momentálne, od 1. do 15. júna, prebieha hlasovanie verejnosti o tom, ktorá z deviatich významných pamiatok Slovenska získa finančnú podporu od Nadácie VÚB. Fresky hradnej kaplnky na Uhrovci sú jednou z tých pamiatok a boli by sme vám, my, členovia Občianskeho združenia Hrad Uhrovec, dobrovoľníci a návštevníci hradu Uhrovec, nesmierne vďační, ak by ste sa tohto hlasovania zúčastnili a hlasovali v ňom za našu srdcovku. Výnimočnosť tejto konkrétnej pamiatky si to určite zaslúži. Hlasovať môžete cez link pod článkom. Ďakujeme.
