Neznáma Ukrajina
S nadmorskou výškou päťdesiat metrov, na pár kilometroch pláže medzi Oleksandrivkou, východne od ústia Južného Bugu a Stanislavom, západne od delty Dnepra, uchvacujú bizarné hlinené hory. Tá výška je v skutočnosti hĺbka. Chersonské hory nevyrástli vrásnením zemskej kôry. V zovretí dvoch veľkých riek, na samostatnú púť šírou rovinou južnej Ukrajiny, kľukatili a spájali sa nespočetné, len zrážkovou vodou napájané jarky, potôčiky a riečky. Storočie za storočím, hlbšie a prudšie, kliesnili si svoju krátku cestu k moru. Tak vznikol onen kaňon a jeho deti, zvaný aj Stanislavskij. S asi polovičnou nadmorskou výškou, západne od Oleksandrivky, sú menej dramatické, ale rovnako krásne hlinené útesy- Oleksandrivska rezervácia.
Domovyčok je miestna verzia domového ducha Slovanov. Priaznivej bytosti a ochrancu rodiny, hospodárstva a domu. Bral na seba podobu zvieraťa, najčastejšie psa, mačky alebo hada, či malého, bradatého starčeka. Keď sa mu zachcelo, vedel byť neviditeľný. Ak v jeho existenciu veríte, je radno dať mu to občas najavo drobným darom, niečím pod zub. Obyvatelia domu si ho spravidla stotožňovali s prevtelením jeho prvého majiteľa, ktorý takto preberal ochranu nad potomstvom. Ale niečo za niečo. Trochu obilia či miska mlieka mu stačili. U nás je známi ako Domovik, v Česku Domovoj a svoje pomenovanie mal alebo má u všetkých Slovanských národov od Baltu po Balkán, od Šumavy po Ural.
Oleksandrivka je nie jedna, ale hneď niekoľko dedín a obcí na Ukrajine. Len v Chersonskej oblasti som ich našiel na brehoch Čierneho mora, či v jeho blízkosti hneď tri. Každá je pri inej zátoke a v celej Ukrajine ich bude oveľa viac. Oleksandrivka o ktorej je reč a o ktorú môj záujem vzbudili krásne, clivé a predsa optimistické akvarely Yuliie Matsveiko, je v Dniprovskej zátoke. V obidvoch smeroch od Oleksandrivky sa tiahnu viacfarebné hlinené útesy nad piesočnými plážami a obec so skromným kempom Skelka, stala sa miestnym centrom hnutia či myšlienky Greenways (Zelené cesty) s pešou a nemotorovou dopravou turistov v oblasti, prijatou na Ukrajine v roku 2015.
Yuliia Matsveiko bude, predpokladám, odtiaľ. Alebo, chodievala tam ako dieťa s rodičmi, či ako dospievajúca s partiou na krásne výlety peši ponad, či kajakom popod Chersonské hory. Ak je Yuliia naozaj z tejto Oleksandrivky, tej z troch v Chersonskej oblasti, ktoré počas invázie 24. februára 2022 obsadil agresor a po septembrovej ofenzíve si aspoň tú v Dniprovskej zátoke dokázali zobrať Ukrajinci späť, dáva to jej akvarelom dostatočne silný a osobitý náboj. A ak sa len stotožnila s miestom vo svojej vlasti, ktoré je jej nejakým spôsobom tak blízke, že v ňom vníma pozitívnu prítomnosť Domovyčoka, priebojnosť toho náboja je násobne vyššia. Posádka ruského raketového krížnika Moskva by o tom mala vedieť svoje.
Inštalácia výtvarného diela
V pondelok 9. júna, prišlo dvanásť študentov a traja absolventi Katedry grafiky a iných médií VŠVU v Bratislave do Pistoriho paláca, tiež v Bratislave, aby do piatku nainštalovali svoje bakalárske a diplomové práce k vernisáži a výstave „Kameň, papier, pur pena“ pre verejnosť. Tí dvanásti budú potom v stredu a vo štvrtok práce obhajovať. Pätnásť mladých ľudí, študenti troch Ateliérov Katedry, po ôsmich sieňach paláca rozlezení so svojim príspevkom do našej budúcnosti, pustilo sa do práce.
Inštalácie jednotlivých výtvarných diel, vzhľadom na ich koncepciu, materiálovú a rozmerovú rôznorodosť, alebo množstva dielov skladačky usporiadaných do zamýšľaného výsledku, zabralo vystavujúcim rozdielny čas. Naša Yuliia, podobne ako Dávid, Barbora alebo Yuki, mali so svojimi klasickými prácami grafika či ilustrátora relatívne najmenej časovo náročnej práce. Na rozdiel od Terezy, Marca či Lucie určite.
Preto počas týždňa inštalácií, ucelenosť ôsmych Yuliinych akvarelov, visiacich vzorne ako erárne prádlo rovnakého rozmeru na šnúre, bola pre mňa zdanlivo čitateľná od prvého okamihu. Výstižná, milá spomienka na krásnu dovolenku.
Ten istý vánok, ktorý strapatí dievčaťu na útese vlasy a dvíha jej bielu sukňu, podvečer suší vesty, plavky a osušky v kempe medzi stanmi. Poslednú štvrtku melónu už nikto nevládze zjesť. Kajaky sú odložené hore dnom, slnečnica oťažela váhou jadierok a vrabce ju oblietajú, aby sa nasýtili. Niekto fandí dedinskému futbalu, niekto sa vracia s kravami na bicykli z paše, tri kamarátky sa do neskorého večera rozprávajú za nesprataným stolom pod jabloňou, než pôjdu do stanov. Upracú ráno. Takto na mňa tie obrázky pôsobili.
Soľ zaschýna vo vlasoch a na koži, piesok si našiel miesto medzi prstami aj v záhyboch plaviek. Spálené partie tela ti pripomenú, kedy si mala v rukách naposledy krém s primeraným faktorom. Bzukot hmyzu, vôňa kvetov, serenáda cvrčkov či cikád. Vrabce poskakujú pod stolom, čajky sa hojdajú pri kajakoch. Všetky zvuky dediny a mora. Od padnutého jablka, šuchnutého sa o plátno stanu, po rytmus príboja, ktorý ťa vždy zobúdza. Rozhodne to nie je destinácia z billboardov a katalógov, len ponuka prímorského vidieku s jednoduchým zázemím na spanie vo vlastnom, sparťanskou hygienou a vlastnou stravou, ale s bohatým športovým vyžitím.
Opýtal som sa Yuliie keď si vešala obrázky, či som trafil odhadom, lebo slnko, vánok a spokojnosť lenivého leta a dramatickosť mne vtedy neznámych, skutočných hôr a útesov, z tých akvarelov intenzívne sálala. To som ale nevedel, koho sa pýtam, odkiaľ Yuliia pochádza a čo v skutočnosti za ilustráciami k jej autorskej knihe Domovyčok je.
Dala aj nedala mi za pravdu. Len v krátkosti mi povedala, že Oleksandrivka bola vojnou takmer zničená a toto je už stratená minulosť miesta a oblasti, ktoré si len začínalo posledných pár rokov pred inváziou vytvárať budúcnosť Zelenou cestou. Všetko je zničené. Vyzbrojený vedomosťou o akejsi Oleksandrivke niekde na Ukrajine, oboznámený s pojmom Domovyčok, o ktorom som dovtedy nechyroval, začal som hľadať. A nešiel som neskutočnú krásu prírody roviny a mora, našiel som neskutočnú spúšť, ktorú tam agresor, ako všade, zanechal.
Domovyčok v mieri a vo vojne
Domovyčok je priaznivá bytosť, ale všetko má svoje hranice. Tam, kde je chcený a docenený, tam pomáha udržiavať šťastie a blahobyt. Ak sa rodina sťahuje inam, spravidla s ňou odchádza aj on. Ak na neho zabudnete, opomeniete jeho predošlé služby, nebudete sa v novom domove cítiť spokojne a nebudete ani tušiť, prečo to tak je.
Ak ale vás a vášho Domovyčoka vyženie z domova číre zlo, ktorému nevie ani on zabrániť a vy utekáte len s tým, čo máte na sebe a dobrého ducha vášho domova nechávate nechtiac v ruinách minulosti, vtedy do neho vstúpi jeho skrytá náklonnosť byť aj zlým.
Už nie iba zlomyseľne roztopašným, ako keď v noci rajcuje kone gazdu, ktorý mu dlhšie neponúkol misku mlieka a potom nechápe, prečo sú ráno jeho kone spotené. Vstúpi do neho intenzívna nenávisť a túžba pomstiť sa tomu, kto jeho rodine ubližuje len z tupej zvrátenosti. Dosah jeho moci rozhodovať o veciach medzi zemou a nebom, vodu nevynímajúc, narastie do nevídaných rozmerov.
V krížení perimetrov od Odesy, kam sa jeho milovaní možno utiahli v najstrašnejšom okamihu ich života a Oleksandrivky, kde ho v tom zmätku zanechali, striehol z najvyššieho bodu Chersonských hôr na spupný raketový krížnik Moskva. 13. apríla 2022 popoludní, kedy sa schyľovalo k jarnej búrke, prišla jeho chvíľa a odkázal to svojim, nech sú pripravení porátať sa s votrelcom. Akonáhle Oleksandrivka, Odesa a Moskva vytvorili rovnostranný trojuholník, Moskva to mala spečatené. Strelecký radar 3R41 Volna na zadnej palube lode, ktorý jej mal strážiť nebo, si podľa snímok pred potopením krížnika dával šlofíka v transportnej polohe a posádka radaru nemala ani potuchu o tom, ako sa Domovyčok s nimi porátal, ako im tú bezstarostnú trúfalosť vnútil a prehnal im faldy.
Druhý deň, keď sa nebo nad Čiernym morom rozjasnilo, bolo na vzdialenosť desiatok kilometrov vidieť siluetu Moskvy naklonenej na ľavobok (Denníkn.sk, 13.12.2022 podľa Ukrajinskej Pravdy).
p.s. od 9. do 17. júna som sa preklikal asi tisíc krát cez fotografie, články, mapy hľadajúc, porovnávajúc a dopĺňajúc si predtým zistené, či meniac to za iné. Nie vždy sa dala urobiť snímka obrazovky. Obrázok sa síce otvoril, ale ako z nezabezpečeného zdroja počítač to odmietol stiahnuť. Preto niektoré fotografie, hlavne z videí sú len na hulváta odfotené mobilom z obrazovky. Facebookovu stránku Skelka Tour už sledujem. Sorry za 51 fotiek, okolie Oleksandrivky ma úplne fascinuje, no a písať len o Yulii a dať sem iba jej akvarely by mi prišlo málo. Blog uložím asi 18. júna ráno, ale keďže budú ešte obhajoby, nechám ho zverejniť až 19. júna okolo obeda, kedy cestujem z Bratislavy a približne päť dní budem takmer mimo signálu. Smer hrad Uhrovec. Čau a Slava Ukrajine!
p.p.s. 18. 6., 23:00. Prebiehajú obhajoby a ja som mal možnosť pozrieť si Yuliinu autorskú knihu Domovyčok. Kniha je krásna, príbeh veľmi ľudský, jednoduchý a čarovný. Kniha ale nie je súčasťou výstavy pre verejnosť, myslím, a tak len doplním niekoľko údajov. Za prvé, Domovyčok je len zdrobnenina, dôverné oslovenie autorky a príbeh je vyrozprávaný v prvej osobe drobného, veselého, trochu naivného chlapíka- Domovika. Vidia ho iba deti a zvieratá a z tejto informácie je aj pochopiteľná jeho zdanlivá naivita. Ako čisté stvorenie nechápe pohnútky ku konaniu zla. Je zmetený, vystrašený, ale odhodlaný popasovať sa s každou situáciou. Občas sa mu to aj darí. Pri texte k ilustrácii o futbale som sa aj zasmial. Príchod vojny je podaný presne tak. Čisté stvorenie pripravené vždy iba pomáhať, nedokáže pochopiť zámerne konané zlo. Ako deti či zvieratá. Toto sa jednoducho nerobí.
Yuliin Domovyčok nie je tak bojachtivý, ako som si ho predstavil ja. Naopak, je to dobráčisko od kosti. A nie iba text je písaný v prvej osobe. Niektoré detaily ilustrácií sú videné tiež jeho očami a je to s tým krátkym textom zrazu dávajúce zmysel aj príbehu aj obrázku. Kemp Skelka si zriadili susedia. Či Yuliini alebo Domovyčoka nie je zrejmé, jednoducho susedia. V závere Yuliia pridáva základné informácie. Oleksandrivka bola súčasťou frontovej línie, bojmi bola ťažko poškodená a kvôli rozsiahlym zamínovaným oblastiam v obci aj v okolí a ostreľovanie, život v Oleksandrivke v súčasnosti nie je možný. A ozaj, Domovyčok je do farebných ilustrácií dokreslený tu i tam a je to veselé aj k vážnemu zamysleniu súčasne. Týmto zároveň gratulujem Yulii a všetkým študentom ku krásnym prácam a veľa úspechov do budúcna a šťastia, aby sa každý mohol bezpečne vrátiť domov, keď si len tak zmyslí, aby skontroloval, čo tam ten malý mužíček zatiaľ povyvádzal.
