Rozhodol som sa tentokrát pre inú trasu ako z Uhrovského Podhradia, reku že sa pomotám trochu v inom lese. Po prelustrovaní všemožných spojov z Bratislavy, v piatok ráno som docestoval vlakom do Partizánskeho a odtiaľ autobusom do Horných Vesteníc. Z rázcestia to malo byť na Surdov (807 m n.v.) dve hodiny a odtiaľ ďalšie dve hodiny na samotný hrad Uhrovec (591 m n.v.) cez nádherné Kňažinové lúky. Neponáhľal som sa a po šesť a pol hodinách som bol pred piatou na hrade.
Pozitívum tejto trasy (prevažne po zelenej turistickej značke) sa ukrýva v tom, že za celý čas som nikoho nestretol. Niet tam ani stopy po ťažbe dreva, staré rúbaniská v závere trasy, už nad hradom, nerátam. Cestou som zaregistroval až jeden vrchnák od PET fľaše. Proste príroda aká má byť. Užil som si to.
Ak nejaké negatívum, tak hádam len to, že som tušil, že idem do lokality, kde môžem stretnúť medveďa. Tabuľka s takouto výstrahou na Kňažinových lúkach moje tušenie potvridila a to ticho bolo odvtedy o niečo nepríjemnejšie. Už by som nejakých turistov aj rád stretol.
Dôvodom víkendového stretnutia dobrovoľníkov na Uhroveckom hrade bol workshop Občianského združenia Hrad Uhrovec, vedený ateliérom Ô (autor projektu), s názvom UhroWC. Ide o experimentálny projekt a stavbu toaliet, umývadla, sprchy a sauny. Niekde sa treba to...a potom aj umyť. A po práci osprchovať a sauna ako bonus neuškodí.
Doterajšie hygienické zázemie predstavovala zdvojená latrína. Ruky sa dajú umyť v bandaske s pípou na hrade. Celý sa umyť ako tak dolu v potoku v Podhradí (a potom to vyšlapať nazad a spotiť sa). Osprchovať sa dá aj s jednou PET fľašou vody ohriatej na slnku. Tri, štyri diery prerazené klincom do vrchnáku vodu prepúšťajú pomaly a mám to už oskúšané v žihlave v Kozej bašte. Poldruha litra stačí na opláchnutie celého tela, následné namydlenie a potom spláchnutie. Ale je to provizórium.
Dobrovoľnícka víkendovka- UhroWC sa okrem stavby toaliet a sprchy, ktorá by mala rozšíriť poznanie o ekológii a využívaní bezúdržbových energeticky sebestačných stavieb, zamerala aj na výrobu lešenárskych podlážok a fixovania fragmentov pôvodných omietok v priestoroch budúcej expozície. Ono to vlastne všetko so všetkým súvisí.
Tento rok sa začína s rekonštrukciou hospodárskej budovy, ktorá po zastrešení poskytne zázemie dobrovoľníkom aj turistom. Aby sa tento primárny projekt (a všetky ostatné etapy záchrany hradu) dal realizovať čo najprijateľnejšie, čo sa pohodlia práce a po práci týka, je nutné pripraviť nové hygienické zariadenie. A minimálne stosedemdesiat podlážok, potrebných len na lešenie hospodárskej budovy. Takže mali sme fakt čo robiť.
V sobotu, ktorá bola hlavným pracovným dňom, zišlo sa nás tam asi dvadsať a podelili sme si prácu. Z dovezeného dreva sa na podlážky popílilo takmer všetko a osemdesiat podlážok sa podarilo aj vyrobiť. Napílené drevo vydá na asi ďalších päťdesiat kusov. Je jasné, že sa budeme musieť ešte k tomu vrátiť.
V sobotu a v nedeľu sa podarilo postaviť celú konštrukciu stavby. Predtým bolo ale treba presunúť starú latrínu o kus ďalej, aby ešte slúžila svojmu účelu, kým ju nenahradí nový objekt. Spolu s latrínou bolo nutné sa vysporiadať aj s jej obsahom. Klobúk dolu pred chalanmi, ktorí sa do toho pustili a strmému svahu pod latrínamí dopriali čo to výživného. Čo vám budem hovoriť. Partia lesklých hovniválov sa nám rozutekala dolu tým svahom.
Bola to makačka, ale všetko klapalo. Počasie bolo priam ukážkové, spŕchlo len v noci a zahnalo spať dovnútra tých, ktorí ostávali pod širákom. Partia bola ako vždy skvelá a pracovný elán nakazil aj nejedného turistu. Muž v mladších stredných rokoch nám tých podlážok hore do hradu ponosil asi dvadsať. Vyrábali sa pri hradnej priekope a k hospodárskej budove je to okolo stodvadsať metrov. Samozrejme do kopca, sme predsa nejaký hrad. Veľka vďaka všetkým, ktorí nám takto pomohli. Prácou, slovkom uznania, úsmevom.
