Štrajky sme tu už mali, jeden ostrý sa blíži, mnohé ešte budeme mať možnosť vnímať. Ruku na srdce, mnohé sú nám ľahostajné a ak aj nie, nijako sa nás netýkajú, či už s protestujúcimi cítime a súhlasíme, alebo nie.
Ak šičky niekde na Zemplíne oklame pofidérny zamestnávateľ, nevyplatí im niekoľkomesačnú mzdu a zmizne v zahraničí, aby sme sa následne dozvedeli, že im poldruha roka neodvádzal ani povinné odvody, to je fakt na štrajk. Nie iba tých oklamaných šičiek. Do protestu by sa mali zapojiť aj zamestnanci Sociálnej poisťovne, pretože ich zamestnávateľ a zriaďovateľ- štát, urobil z nich nekompetentné opice. Schopné akurát tak vyťahovať verklíkujúcemu podvodníkovi z osudia otrepané frázy priaznivých predpovedí pre dôverčivých návštevníkov jarmoku, ktorí si to poriadne preplatia. Pretože ich práca, spočívajúca v sledovaní a urgovaní neplatiča vychádza navnivoč, ak sú durení k tomu, aby usmažili zaživa jednotlivca pre niekoľko drobných a nemajú ako vidieť iného, zodpovedajúceho za opakovanú povinnosť desiatok a stoviek odvodov, ktoré sa neuskutočňujú. Šičkám na Zemplíne aj všade inde prajem pekný deň a veľké uznanie za ich mravenčiu prácu.
Sú však aj iné profesie. A inak ich vnímame, hoci ťažko súdiť, nemožné je súdiť, ktoré potrebujeme viac a ktoré menej. Ktoré všetci a ktoré iba niektorí. A čím menej je tých, čo o zachovanie niektorej profesie či služby stoja, tým menšie páky môžu ich vykonávatelia použiť, ak by sa mali o čosi pobiť.
Nemôžem sa ale rozhodovať, či mi k plnohodnotnému životu stačí zachovanie obvodnej knižnice a zaobídem sa bez odvozu komunálneho odpadu. Neviem ako vy, ja potrebujem oboje služby a presne viem ako vy, že bez jednej z nich by som predsa len musel vedieť prežiť. Bez tej ktorú chcem a s tou ktorú musím.
Ak aj niekedy vstúpili do ostrého štrajku zamestnanci obvodných knižníc, neviem o tom, pretože po takomto štrajku by fakt ani pes neštekol. Zateká im tam, hliníkové okná netesnia, koberec je z predposlednej päťročnice, kedy sa ešte ako tak knižničný fond naposledy dopĺňal.
Štrajk smetiarov sme však v Bratislave už mali. Trval niekoľko dní a aj v dôsledku priam rukolapnej hrozby, čoho všetkého by sme sa museli dotýkať, štrajk prebehol úspešne. Napriek tomu, prajem rovnako pekný deň aj pracovníkom obvodných knižníc, aj ľuďom, čo sa starajú o čistotu v našich obciach. Ďakujem im za ich prácu, avšak, jeden odkaz by som tu rád odovzdal.
Chcel by som poprosiť bratislavských smetiarov, možno skôr ich zamestnávateľa, aby si skúsili zobrať príklad z obvodných knižníc. Aby za tak málo peňazí, ako sa ich dostáva zamestnancom knižníc, dokázali v tých zúfalo zanedbaných priestoroch udržať ducha kultúrnosti, fluidum vzdelanosti, čaro človečenstva zvedavého, bádavého, objavného. Pretože Bratislava, za tie hriešne vysoké, povinné poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu, je jedna špinavá, smradľavá diera. Predpokladám, že pri smetiaroch si servítku pred ústa brať nemusím. Expresívne vyjadrenia musia byť ničím v porovnaní s tým, s čím sa stretávajú na jednotlivých stojiskách. Akurát, že opakovane aj my!
Takže, rozumieme si dúfam, ak tvrdím, že finančné ohodnotenie práce nie je vždy tým jediným, čo jednotlivec či profesijná skupina môže vnímať ako (ne)adekvátne ohodnotenie jeho (ich) práce. Inak to nemôže byť s učiteľmi, ktorí sa hotujú do ostrého štrajku. Inak to nemôže byť so zdravotnými sestrami, ktoré zvolili inú formu pripomienky ich nevôle so stavom vecí. Prečo to robia, keď ich príjmy zďaleka nie sú z tých najmenších?
Odpoveďou môže byť neschopnosť tejto spoločnosti vysporiadať sa s jedným prominentným, latentným ožranom. Latentným preto, lebo opakovane utečie pred zodpovednosťou do náručia nepochopiteľných vymožeností, kedy sa síce hľadí naňho akoby chlastal, ale len tak akurát. A s advokátom pred dverami, odfukuje zatiaľ, kým sa toto rieši, prežitý šok na JISke, kde s najväčšou pravdepodobnosťou zaberá niekomu miesto.
Odpoveďou tak isto môže byť vysvetlenie, že niektoré, ale naozaj iba niektoré spoločnosti, budú do omrzenia vychádzať víťazne z verejných obstarávaní. A to aj vtedy, ak si niekedy, ale naozaj nie iba niekedy, nesplnia obchodné záväzky voči dodávateľom a nechajú ich napospas. Napríklad aj Sociálnej poisťovni či Daňovému riaditeľstvu, ktoré vždy žiadajú svoj spravodlivý diel, lebo taká je litera zákona. Tvorcovia a strážcovia zákona síce ľudsky chápu problém dodávateľa, ten má však možnosť obhájiť svoje postavenie pred nezávislým súdom a ak má všetku agendu v poriadku, dočká sa aj on svojho spravodlivého dielu.
Odpoveďou do tretice môže byť aj to, že sa vôbec nebudeme púšťať do úvah o slovenskom súdnictve a o vymožitelnosti si práva, pokiaľ len nemáme na mysli praktiky latentného aj skutočného ožrana, či chorobného udavača s mentalitou veksláka spod ošťanej brány.
Tak prosím pekne, vysvetlite niekto tomu učiteľovi, ako má vplývať na žiaka, čo mu má vštepovať do palice, spolu s rodičom, o zodpovednom pristupovaní k povinnostiam. O nezameniteľnej a nepopierateľnej dôležitosti každého jednotlivca v spoločnosti. O prijímaní zodpovednosti za svoje konania. O očakávateľnej a primeranej odmene za konanie prospešné a žiadané; o adekvátnej výtke, upozornení či treste za konanie nežiaduce. Vysvetlite toto učiteľovi, dokážte mu, že nehádže hrach o stenu, že mu ho nehádžete vy pod nohy. Vieme to za daného stavu? Ja si myslím, že nie.
Dokážte mu, a vlastne nám všetkým, že čo sa deje v školstve, deje sa vždy v záujme skvalitnenia školstva samotného, prípadne, deje sa tak so zámerom vylepšiť žitie širšej skupine obyvateľstva. Že rušenie či zlučovanie škôl v danom regióne je fakt jediné možné riešenie a ekonomický efekt takéhoto rozhodnutia, napriek určitému nepohodliu jednotlivcov, prinesie nesporný a transparentný efekt všetkým. Že v tých zrušených priestoroch nebudeme zrazu nápadne často vídavať švagra pána poslanca, či spolužiačku pani starostky, ktorí nás budú ohurovať neuveriteľne prospešným podnikateľským zámerom, keďže objekt obec nie je schopná náležite využiť.
Zajtrajší štrajk učiteľov je politická akcia. Učitelia sa obracajú so svojou nespokojnosťou na politikov, pretože ich politické rozhodnutia sú tým, čo spoluvytvára stavy tak neznesiteľné a neisté. Ak by štrajk nebol politickou akciou, politici by mu nevenovali žiadnu pozornosť. Veď si to všímajte. Migranti čušia kdesi za pecou, balíčky takmer rozdané a už sa učiteľom núkajú nové sľuby. Splatné po voľbách.
