Niekedy krátko po druhej svetovej vojne, kedy bol nedostatok všetkého, hygienické zariadenia nevynímajúc, dal si grécky milionár Onassis na jachtu vyrobiť a osadiť hajzlovú misu a podobné čačky zo zlata. Vraj, neviem potvrdiť, kdesi som dávno čítal.
Neviem, či takúto toaletu využívala aj pani Kennedyová, po dôsledkoch udalosti v Dallase v novembri 1963 a s odstupom rokov tiež známa ako pani Onassisová. Skôr nie, vždy som mal o nej dobrú mienku, hoci naša tlač si ju v sedemdesiatych rokoch dosť nechutne podávala.
Pointa tejto dávnej, nepodstatnej informácie je v tom, že na toalete zbavujeme našu telesnú schránku biologického odpadu, zbavujeme náš telesný obal špiny, či len pocitu jej prítomnosti. A každý z vlastnej skúsenosti mi potvrdí, že keď musíš tak musíš a je ti šuma fuk, či použiješ porcelán alebo kadibudku, či dáš sprchu, vaňu, potok, jazero.
Všetko ostatné je póza. Alebo aj strach.
Chodiť na výlety do Moskvy, kde je výstredných milionárov na meter štvorcový asi najviac, chodiť tam vtedy, kedy tam slušný človek ani nepáchne, to už je iná ako telesná očista. To je strach z dôsledkov dlhoročného vajatania medzi vlastnými slovami a skutkami. Kedy už slová nemajú ako presvedčiť a dotyčný aj dotyční hľadajú nové skutky. Už rozhodne nie z vlastnej hlavy. Tá bola pôvodne zameraná na svoj osobný prospech, na nevyrušovanie pri žatvách na poliach a iných parcelách.
Nie je jednoduché použiť slová o prípadnej ceste do pekla výlučne na bielom koni. Takúto rétoriku použije už len zúfalec, ktorý vie, že tam smeruje a chce si so sebou zobrať, ako faraón či rádža, aj svoj dvor, služobníctvo, konkubíny, ťalafatky, všetko.
Sedieť na bielom koňovi cestou do pekla, či sa len mrviť na zlatej mise pri zápche či hnačke, je furt to isté. Upísal si sa mamonu a ten ťa spláchne. A ty to vieš. Po návšteve Moskvy už naisto. Nič iné ti už neostáva, len sa pomstiť všetkým, ktorým stačí lopúch v lese, rybník za dedinou, umakartove jadro v paneláku, ale aj to si im chcel a stále chceš skonsolidovať pre viac karátov pod vlastnou riťou. Posral si to a takto budú na teba všetci spomínať. Tí najvernejší ako prví. Ako vtedy u generálneho, keď ťa ku všeobecnej veselosti ojebabral típek s predajom smradu, o ktorý si mal ty eminentný záujem.
