Kdesi som kedysi zachytil, že ak v Nemecku (?) chce mať firma osvetlený billboard, energiu na osvetlenie si musí zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov. Neviem čo je na tom pravdy, ale vyznieva to logicky a zodpovedne. Dnes, kedy prognózy o hrozivej energetickej nedostatočnosti Európy vníma naozaj každý a príčiny a dôsledky si vie domyslieť väčšina, je naozaj najvyšší čas sa zamyslieť nad nezmyselným mrhaním zdrojov. Moja generácia opakovane zažívala uhoľné prázdniny, tie mladšie by si možno dokázali zvyknúť na menej vysvietené centrá miest. Reč je samozrejme o reklame, nie o verejnom osvetlení.
Začneme takto. Denne, ak je priestor, sledujem dianie na Ukrajine a následne u nás a v Európe, ako nás tá vojna valcuje všetkých. Na Ukrajine totálne, brutálne fyzicky, na západ od nej minimálne ekonomicky a s dopadom na rastúce pnutie v spoločnosti. Empatia, spoluúčasť a snaha pomôcť vojnovým utečencom začína narážať na „ačohentizmus“. Dve skupiny obyvateľstva sa od seba vzďaľujú viac ako „kovidovou“ rýchlosťou. Nechcem sa vnárať do nejakého súkromného prieskumu na sociálnych sieťach. Ale zrejme by sa mi na profiloch „ačohentých“ diskutérov zobrazil ich postoj k nákladom na očkovanie verzus liečenie kovidu a postkovidových stavov. Ľudia domáhajúci sa svojho práva neočkovať sa, nemali absolútne žiaden problém domáhať sa plne hradenej liečby na kovidových oddeleniach, rádovo niekoľko stonásobne drahšieho ako vakcinácia. Predpokladám, že práve títo ľudia sú predzásobení jódom a kevlarovými vestami.
Pri tom dennom sledovaní diania, prevažne na ČT 24 (pretože slovenské televízie...no, čo ja viem?) sa nedá nevnímať nezastupiteľná pozícia dobrovoľníkov a samospráv, ktoré suplujú nasadenie štátu. Na Slovensku výrazne viac ako v Česku, bohužiaľ. Že je to pre obce, mestá a regióny nesmierna záťaž a že to nasadenie bude mať nutne negatívny vplyv aj na domáce obyvateľstvo, o tom sa asi pochybovať nedá. A ani o tom, že štát to jednoducho nedokáže plne kompenzovať. Možno by ale pomohlo, ak by sme v sebe našli priestor niečoho sa vzdať v prospech celku a to niečo by mohlo byť aj bezbolestné. Bez akéhokoľvek dopadu na naše peňaženky. Naopak, konečne by sa niečo ušetrilo.
Bol by problém mať tohtoročné Vianoce bez vysvietenej výzdoby? Je nutné zavesiť na každý kandeláber kométu, vločku či rolničky? Nezaobišli by sme sa bez gýču a svetelného smogu? Radnice každý rok prehodnocujú, čo si môžu do tejto parády dovoliť investovať. A rovnako do silvestrovského ohňostroju. Z narastajúcou cenou za energie možno už teraz prehodnocujú, že to bude len na každom piatom kandelábri, alebo vôbec. Je jasné, že verejné zdroje je dnes viac ako inokedy nutné šetriť. V prospech dôležitejších potrieb obyvateľstva a tých, ktorí sa u nás uchýlili pred vojnou. Už len z úcty k ich obetiam by som tak urobil.
Ak sú Vianoce ešte v nedohľadne, o týždeň nás čaká Hodina Zeme. V sobotu 26. marca sa už tradične, od 20:30 do 21:30 vypne osvetlenie ikonických pamiatok. Na hodinu! Ale my predsa vieme, že máme Spišský či Bratislavský hrad, že v Košiciach je Dóm sv. Alžbety a v Banskej Bystrici Pamätník SNP. Nemohol by budúcu sobotu, o pol deviatej večer, začať Rok Zeme a pamiatky by sme už nenasvecovali? Koľko nás toto všetko stojí a opäť, nedajú sa tie prostriedky, či už verejné alebo aj súkromné využiť zmysluplnejšie?
Možno že Vianoce bez neónov a hrady bez reflektorov budú úsporou len symbolickou. V mori nákladov len kvapkou ušetrenou pre núdzneho. Ale možno by nás to vedelo inšpirovať k zmenenému pohľadu a dokázali by sme rezervy nájsť aj inde. Nasvietené billboardy by som vypol už včera.
