Koniec sveta na spadnutie
Celé sa to točí okolo Armageddonu. Nie, Bruce Willis hrá hlavnú úlohu úplne inde. Jediné čo v tomto prípade padá z oblohy sú žaby a ryby (a jedna chobotnica schopná šoférovať). Tak či onak ide o humorný príbeh konca sveta, na ktorý (ne)dohliadajú anjel Aziraphale a démon Crowley. Obidvaja si za tých pár tisícročí obľúbili ľudstvo aj jeden druhého a snažia sa všetko zachrániť.
Dej je zasadený do Londýna a širšieho okolia, pravda s nedoziernymi následkami pre celý svet. Nebo a peklo sa pripravujú na veľkú vojnu a príchod Antikrista. Čo na tom, že Crowley s bandou satanistických sestričiek v nemocnici pokazia zámenu detí a "Anjel bezodnej jamy" tak skončí v úplne obyčajnej rodine. Koniec sveta je naplánovaný na Adamove (také dostal "Ničiteľ kráľov" v novej rodine meno) 11 narodeniny. Tu si Aziraphale a Crowley uvedomia, že niekde urobili chybu a celý čas sledujú nesprávne dieťa. Udalosti potom naberajú rýchly a prinajmenšom bizarný spád, veľmi milo a presne prorokovaný čarodejnicou Agness Nutter už v 17. storočí. Svojím kúskom k dielu prispejú aj štyria motorkári apokalypsy, "armáda" lovcov čarodejníc, adamova partia zvaná "Oni" a niektorí ďalší.
Armagedonn sa podarí odvrátiť a dokonca sa na záver ukáže, že Adam stojí presne medzi kniežaťom démonov menom Beelzebub a spolustvoriteľom sveta menom Metatron. Veľmi zaujímavý obraz poukazujúci na fakt, že bez zasahovania jednej či druhej strany sa z Adama stal jednoducho človek (je dobrý aj zlý zároveň).
Málo zábavy
Good Omens je bez pochyby super kniha. Určite právom označovaná za kultovú. O jej mieste vo vatikánskej knižnici však s iróniu sebe vlastnou veria asi len autori. Na druhú stranu som čakal viac. Viac zábavy. A to hneď z viacerých dôvodov.
Prvým je vysoké hodnotenie na Goodreads ako aj na skutočnosť, že knihe patrí popredné miesto "na poličke" humor. Podľa záverečnej prílohy bola kniha písaná "po telefóne" a autori sa snažili rozosmiať jeden druhého. Terry Pratchett je mne veľká neznáma (až doposiaľ som od neho nič nečítal). Zato American Gods a Neverwhere (a určite kopec iných), ktoré napísal Neil Gaiman, považujem za fantastické diela modernej literatúry, v prípade Neverwhere dokonca za skvost. Hoci je pravda, že ani jeden z uvedených románov nepatrí do kategórie zábavných.
Rafinovaný britský humor mi nie je cudzí - napríklad stopárovho sprievodcu som si dosýta užil. Tu ho však mohlo byť viac. Časti Good Omens, ktoré približovali čo všetko "vymastili" Aziraphale a Crowley boli skvelé. To však nemôžem povedať o pasážach popisujúcich napr. adamovu bandu alebo doprovodných sekciách. Za mňa celkovo 3,5 z 5 hviezdičiek.
Neprekonaná
Už dlhšiu dobu hľadám knihu, ktorá by ma dokázala rozosmiať. Na výslní ostáva Jonas Jonasson a jeho príbeh 100 ročného starčeka, ktorý vyskočil z okna a zmizol. Pretože len Alan Emanuel bol schopný položiť otázku na telo človeku, ktorý si kedysi hovoril Josif Vissarionovic Dzugasvili.
