Tečie pod Stredozemným morom cez Bosporskú úžinu a pokračuje v Čiernom mori pozdĺž Turecka. Tento veľtok má priemernú hĺbku 35 m a priemernú šírku 700 m.
Bol to taký objav, že britské spravodajstvo pustilo nevdojak do sveta hlboké vojenské tajomstvo: vzácne údaje získali tak, že rieku splavila britská vojenská ponorka.
Tých správ bolo na internete hodne. Vtedy ma zaujímala rieka. Dnes je ale dôležitá tá ponorka. Totiž ak je v Čiernom mori jedna britská vojenská ponorka, tak na zachovanie rovnovážneho stavu tam musia byť logicky aj dve ruské. Ak by bolo v Čiernom mori tých britských 10, tak tam musí byť aspoň 20 ruských. Tomu každý rozumie. Ibaže ponorky sa musia aj vynoriť a ak lietadlá mávajú hangáre, tak aj ponorky potrebujú prístavné garáže. No a sme pri jadre veci. Tie britské ponorky môžu mať garáže kde-kade, ale vždy je to na pobreží cudzích krajín. Ale Rusi majú ideálne SVOJE arzenálové teritórium a tým je Azovské more a jeho pobrežia. K tomu je potrebné pozrieť si mapu, lebo inak to nepochopíte.
Vodná brána do Azovského mora je zvláštny prírodný úkaz. Je to naozajstná brána medzi polostrovom Krym a ázijským kontinentom cez Kerčský prieliv. Neprekĺzne tade ani žralok, nie to ešte cudzia ponorka. Azovské more je prirodzenou zbrojnicou Ruska a ak chce Rusko existovať, tak tam Amíkov nemôže pustiť. A tak Amíci ponúkajú Ukrajincom pozlátené lajná, len aby sa dali ochrániť a aby dovolili zachrániť Krym pre Ukrajinu.
To ostatné už rozumiete. Keď sa také pozlátené lajno nasprejuje, tak určitý čas aj príjemne vonia.
(No a teraz je už na internete oznam, že podmorskú rieku splavila „robotická“ ponorka. )
