Názvoslovie v kalendároch
Po celý stredovek, až do začiatku novoveku bola medzinárodným jazykom latinčina. Dnes je takmer pre celý svet medzinárodným jazykom angličtina. Nuž pozrime sa, čo vyjadrujú v týchto jazykoch názvy hodiny, dňa, týždňa i mesiacov...
Hodina
Tento časový podiel dňa sa v starozákonnej časti Biblie nenachádza. Teda v starozákonnej dobe hodinu nepoznali. V novozákonnej dobe sa v Rímskej ríši pojem hodina často používal na označenie určitej dennej doby. Popri tom sa však tento pojem používal aj na označenie dennej doby, ktorú už presne stanovoval hodinový systém. To znamená, že sa už bežne používali hodiny. Objektívnym meračom času boli vtedy hodiny slnečné a používalo sa rozdelenie dňa na 12 hodín:
Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. (Biblia - Ján 11:9)
Anglický názov hodiny »hour« pochádza z latinského názvu »hóra« a ten pochádza z gréčtiny. Jeho pôvod vychádza z najstaršej gréckej mytológie. Tri sestry – Hóry (gr. Hórai) – boli bohyne troch ročných období. Auxó panovala nad obdobím rastu, Thalló nad obdobím kvetu a Karpó nad obdobím plodov. Ich matkou bola bohyňa Themis a otcom bol Zeus. Keďže každé obdobie roka bolo v znamení niektorej Hóry, konkrétne obdobie sa začalo nazývať hóra. To sa zaužívalo a neskôr sa pod týmto pojmom začal rozumieť určitý čas, čo platilo prenesene aj pre určitú dennú dobu. Tak tento pojem prevzali od Grékov Rimania.
Deň
U Židov jednotlivé dni týždňa nemali názvy a boli rozlišované len radovými číslovkami. Všetky, teda aj siedmy deň. Rímska ríša nepoznala sedemdenný týždeň, ale používala osemdenný interval, ktorý sa nazýval internundinum. Sedem dní bolo pracovných a ôsmy deň sa nazýval nundiny a bol to deň trhový. Ale Židia, ktorí sa usadili v Rímskej ríši, vnášali poznanie sedemdenného cyklu. A tak vzniklo pozvoľna aj latinské pomenovanie dní v sedemdennom cykle podľa židovského vzoru. Rozdiel bol len v tom, že v latinskom pomenovaní siedmy deň dostal meno. Meno siedmeho dňa vzniklo prirodzene ako vznikala väčšina prezývok. Ak Židia v sobotu hovorili: „Dnes je šabat,“ mali na mysli náplň siedmeho dňa. Ak však Riman povedal: „Dnes je sabatum,“ tak už mal na mysli len názov siedmeho dňa. A tak sa náplň siedmeho dňa stala pomenovaním ...
Až v dobe kresťanstva bol sedemdenný týždeň v Rímskej ríši uzákonený a jednotlivé dni týždňa dostali mená, ktoré sú zhodné s názvami planét. Tento vzor rímskeho názvoslovia môžeme považovať za základný, pretože z tohto názvoslovia prevzala názvy dní týždňa väčšina európskych zemí.
Tu sa však treba zastaviť.
Vo väčšine kníh s kalendárnym obsahom sa tvrdí, že dni týždňa boli pomenované podľa planét. A naozaj to na prvý pohľad vyzerá tak, ako keby išlo o planéty slnečnej sústavy ... Skutočnosť je však taká, že planéty boli v Rímskej ríši pomenované podľa božstiev! Pozrite si to. Keďže Rimania prevzali väčšinu bohov od Grékov, tabuľka uvádza mená dotyčných bohov aj v gréčtine.
Takto aj názvy dní vzdávali úctu rímskym božstvám, ktorým boli zasvätené chrámy, oltáre a napokon aj dni! Nešlo iba o pomenovanie - išlo o rituálne uctievanie príslušného boha, ktorému bol daný deň zasvätený.
Dies Martis nie je Marsov deň, ale deň zasvätený bohu vojny – Marsovi!
Dies Venus nie je Venušin deň, ale deň zasvätený pohanskej bohyni lásky Venuši!
A tak je to aj s ostatnými dňami. Presvedčivý dôkaz, že dni boli zasvätené bohom a nie planétam poskytujú názvy dní v germánskych jazykoch. Keby Rimania boli mali dni pomenované podľa planét, bolo by sa to odrazilo aj v germánskom názvosloví. Lebo germánske kmene prevzali názvy dní od Rimanov a bolo by teda prirodzené, aby tieto názvy niesli mená planét. Ibaže germánske názvy nesú mená germánskych bohov! Keďže každý z týchto bohov je z »funkčného« hľadiska obdobou príslušného rímskeho boha, dokazuje to, že išlo o premenovanie dní podľa bohov a nie podľa planét!
Teda nedeľa bol deň boha Sola, pondelok deň bohyne Luny, utorok deň staroanglického božstva Tíw, streda deň staroanglického boha Wodena (v severských zemiach sa nazýva Ódin.) Štvrtok bol deň staroanglického boha Thunora, boha hromu (v severských zemiach má meno Thór.) Piatok bol deň staroanglickej bohyne lásky Frigy a sobota bol deň boha Saturna, patróna krajiny Latium.
Takže v nemčine nedeľa ostáva dňom boha Sola, pondelok ostáva dňom bohyne Luny, utorok mal stredoveký názov dingesdach a bol nahradený moderným nemeckým názvom Dienstag, streda delí sedemdennú periódu na dva trojdňové celky, v ktorých má sobota pevné miesto ako siedmy deň (názov »stredtýždeň« používajú všetky okolité slovanské národy). Štvrtok je v latinčine deň boha Jupitera a v nemčine nesie názov nemeckého boha Donara (Jupiter bol vládca búrky, hromu, dažďa a nebeskej klenby, Donar bol bohom hromu). Piatok - deň bohyne lásky Venuše má v nemčine názov starogermánskej bohyne lásky, manželky boha Odina. Starogermánsky tvar jej mena bol Frigg, staronemecký názov bol Frija a tiež Frigge. Severské »frijatac« znamená Frijin deň. Sobota už nesie vplyv kresťanstva. Názov Samstag svedčí, že dňom zhromaždenia bola sobota (sammeln = zhromažďovať sa; die Sammlung = zhromaždenie). Nemecké názvoslovie má však pre sobotu aj druhý tvar Sonnabend, ktorý pochádza z pôvodného rímskeho názvoslovia.
Medzi anglickými a nemeckými názvami dní je podstatný rozdiel. Anglické názvy vykazujú celistvosť rímskej predlohy, nemecké názvy nesú stopy pohanských názvov, ale súčasne už vykazujú vplyv kresťanstva.
Slovenské názvy
Slovenské názvy dní týždňa boli zavedené o niekoľko storočí neskôr ako názvy germánske a preto nenesú mená rímskych bohov. Sú však pestrou zmesou vplyvu staroslovienčiny a vplyvu východných i západných susedov. Najvýraznejšie vyniknú chybné názvy našich dní týždňa, keď vedľa nich postavíme české a ruské názvy.
Nedeľa je názov prevzatý od východných susedov v čase, keď už nebola sobota dňom odpočinku.
Pondelok je názov prevzatý od východných susedov. Ponedeľnik v ruštine znamená následnosť po nedeli. Utorok je názov prevzatý od východných susedov. Rusky vtornik znamená doslovne »druhýk«. Streda je dôležitý názov, ktorý dokazuje, pôvod nášho názvoslovia. Český, slovenský a ruský názov jasne vyjadruje stred týždňa, čo znamená, že pred týmto dňom predchádzajú tri dni a po ňom nasledujú tiež tri dni. Takže ostatné názvy sú dezorientačné, lebo utorok nie je druhým dňom ale tretím, štvrtok nie je štvrtým dňom ale piatym a piatok nie je piatym dňom, ale šiestym! Sobota je jednoznačne siedmym dňom.
Ruské, slovenské a české názvoslovie môže byť podkladom pre historické skúmanie zámeny soboty za nedeľu na tomto slovanskom území. Štvrtok by mal vyjadrovať, že je piatym dňom v týždni a piatok by mal vyjadrovať, že je šiestym dňom v týždni ! Sobota je v našom kalendárnom systéme uvádzaná ako šiesty deň, ale v skutočnosti je siedmym dňom v týždni.
Týždeň
Rímsky názov sedemdenného cyklu - hebdomas -potvrdzuje, že spočiatku išlo u Rimanov len o evidenciu siedmeho dňa. Lebo slovo hebdomas je latinská transkripcia z gréckeho hebdomos, čo znamená v gréčtine siedmy. V latinčine siedmy je septimus. Latinské pomenovanie septimana (sedmica) sa začalo používať až vtedy, keď už evidentne išlo o sedemdenný týždeň s evidenciou všetkých siedmych dní. Slovenský názov »týždeň« má svoj pôvod v staroslovienčine. Názov sám o sebe dokazuje, že vznikol v čase, keď naši predkovia mali už zaužívaný sedemdenný cyklus a názvy siedmych dní boli ustálené. Lebo slovo týždeň vyjadruje skutočnosť, že po siedmych dňoch je názov dňa »ten istý« teda »týž« deň.
Mesiace
Názvoslovie mesiacov, ktoré sa u nás v súčasnosti používa, je staré viac ako 2000 rokov a pochádza pôvodne z rímskeho kalendára.
Januarius bol zasvätený pre boha Janusa
Februarius má pôvod názvu neznámy
Martius bol zasvätený pre boha Marsa
Aprilis má pôvod názvu neznámy
Maius bol zasvätený bohyni Maji, matke boha Merkuria
Junius bol zasvätený bohyni Junone
Július bol pomenovaný na počesť cisára Gaia Iulia Caesara
Augustus bol pomenovaný na počesť cisára Augusta
Mená ďalších mesiacov pôvodne oznamovali ich poradie v roku. To bolo v čase, keď platil rímsky desaťmesačný kalendár. Po zmene kalendára, pridaním ďalších dvoch mesiacov, tieto názvy prestali oznamovať poradie.
September - siedmy
October - ôsmy
November - deviaty
December - desiaty
Latinské názvy mesiacov boli prijaté vo väčšine európskych krajín a používajú sa dodnes. Je však zvláštne, že nikoho v kresťanskom svete netrápi, že štyri mesiace sú zasvätené rímskym bohom a dva z mesiacov sú pomenované na počesť pohanských rímskych cisárov.
Názov hodiny, dní týždňa i názvy mesiacov
už po 2000 rokov nesú mená pohanských bohov!
Slovanské národy mali pôvodne svoje vlastné pomenovanie mesiacov nezávislé na pohanskom Ríme. Ale kresťanský Rím prevzal všetky pohanské názvy a jeho vplyv neskôr zvíťazil aj u niektorých slovanských národov. Samozrejme že aj u Slovákov.
Spomedzi zaujímavej tvorby názvov mesiacov uvádzam názvy mesiacov francúzskeho „revolučného“ kalendára, ktorý používali len v krátkom období 1793 - 1805. Všetky mesiace mali dĺžku 30 dní a na konci roka sa vkladali tzv. doplnkové dni. Rok začínal dňom jesennej rovnodennosti , teda začiatky mesiacov sa nezhodovali so začiatkami v rímskom kalendári (mesiac novôse začínal 21. decembra a končil 19. januára.) Názvy mesiacov mali pre každé ročné obdobie jednotné prípony.
Účelom tohto článku je upozornenie na veľmi podivuhodné fakty.
Kresťanstvo jestvuje už 2000 rokov a zdalo by sa, že v Európe zvíťazilo vo forme nadnárodného náboženstva. Práve preto vyvstáva otázka, ako je možné, že »kresťanský jazyk«, ktorým vyše 1000 rokov bola latinčina, používa celú časomernú terminológiu pohanského Ríma!
