Potom sme chceli vedieť, koľkí sú nakazení. Divné. Nakazení síce boli, ale žiadne horúčky, žiaden kašeľ a dusenie. Napriek tomu sme vytrvalo (až dodnes) merali teplotu na čelíčku a vyhlasovali koľkí to schytali a koľkí sa z toho nedostali. Tešilo nás, že sa to dá „liečiť“ , lebo väčšina nakazených odchádzalo po čase domov ako vyliečení. A tak sme si zvykli, že u nás je ten vírusiak akýsi iný - nevyvoláva horúčku ani kašeľ a často ani dýchaniu nebráni. Začali sme nesmelo používať termín
bezpríznakové nakazenie.
Logicky sa k tomu pridružil aj ďalší typ ľudí, ktorí mali v sebe vírus, ale neboli chorí. A keďže priami podriadení nášho vodcu podávajú podrobne komentár ku každému jeho grgnutiu, začali sme namiesto „bezpríznakoví nechorí“ používať terminológiu
pozitívni a negatívni.
(Definície u nás od začiatku pandémie chýbajú, lebo papalášski nedoukovia preberajú z novín čokoľvek, čo sa zdá byť novotou. Tak sme museli v prvej vlne prijať jemný výraz „stiahnutá roleta“ a pre druhú vlnu nástojčivý výraz „lockdown“, ktorý vo viktoriánskom Anglicku znamenal sprísnený režim pre neposlušného väzňa.)
A tu začína čomu sa márne snažím porozumieť.
Načo sú nám pozitívne testovaní, keď nie sú liečení ? A vôbec - je potrebné ich liečiť? Lebo pred trištvrte rokom boli príznaky teplota, kašeľ a zlé dýchanie a teraz sú tu znaky
rúško, dezinfekčné grcy a rozostupy..
Po víťaznej plošnotestovacej akcii bol národ rozdelený nasledovne.
Netestovanci - nechtiaci, nestihnuvší poslušníci a nemusiaci (pod 10 a nad 65)
Testovanci - pozitívci a negativáci
Nemocničiari - nakazený personál a covidíci (obyčajní, ventilační a jiskoví)
A veliaci štáb opantaný ošiaľom rozkazovania, vydal rozkazy, nariadeniea, príkazy a zákazy. Národ poslúcha. Daktorí si aj popíšu na ceduľku, čo sa nesmie a čo dovolili. A poslúchajú. Rozum polovice národa fuč. A ja - darmo patrím k tej druhej polovici, väčšinu tých bubákovín som nepochopil.
Prepáčte, nepochopil som,
prečo netestovanci, pozitívni testovanci a negatívni testovanci sa môžu navzájom oplodňovať v supermarketoch, ale v parlamente nie.
Prepáčte, nepochopil som,
prečo pozitívni testovanci majú to isté domáce väzenie ako zdraví netestovanci.
Prepáčte, nepochopil som,
prečo musí vírus skákať na ľudí v supermarkete a nie radšej v parlamente.
Prepáčte, nepochopil som,
prečo ľud musí mať rúško ešte aj na ulici, ak platia dvojmetrové odstupy.
Prepáčte, nepochopil som,
prečo je povolené stretávať sa v počte 6 kusov, ak sú supermarkety miesta, kde sa stretáva rôzny počet kusov.
A prepáčte, nepochopil som,
prečo umývať dezinfektormi kľučky, madlá, zábradlia a podobne, keď sa vírus prenáša kvapôčkovou infekciou. Zo zábradlia predsa kvapôčková potvora neskáče... Z toho mi vychádza, že nielen kýchaním z dýchacích ciest, ale aj dotykmi z predmetov, na ktorých vírus uľpel. Ale ak je to tak, potom prečo mikasovci & company obišli to, čo je v každom infekčnom pavilóne na Slovensku alfa a omega ???
Sú to záchody a opatrenia s tým súvisiace!
Ako je možné, že v nemocniciach sú záchody v katastrofálnom stave s nefunkčnými umývadlami.
Ako je možné, že pri plošnom testovaní sa zabudlo na záchody?
A prečo sa v masmédiách zatajovalo a dodnes zatajuje, že tá skafandová klauniáda pri plošnom testovaní končila v záchodoch - každý skafandrový zdravoťák bol rád, že vôbec dáke sú ...?
Naozaj tá pliaga za 10 dní sama odíde? Tak načo potom to testovacie selektovanie? Predsa zdravý rozum hovorí, že tí, ktorí majú príznaky nepotrebujú to zisťovať plošným testovaním. Tí, ktorí majú príznaky, tí sa predsa snažia aj sami prihlásiť. A potrebujú nemocnicu. A tí bezpríznakoví absolventi plošného testovania - načo im je vedomie, že majú v sebe vírusíkov, keď ich nikto nelieči?
My všetci sa chceme toho vírusu zbaviť!
Ale nie Matovičovou pandemickou maškarádou!
