Orie, orie Ján, hľadí naň päť vrán.
Prvá vraví dobre orie !
Druhá vraví zle orie !
Tretia vraví dobre orie.
Štvrtá vraví zle orie.
Piata vraví : „Je síce pravda, že tie brázdy sú sem-tam krivoľaké,
ale tiež je nezanedbateľné, že kedy-tedy zďaleka poskytujú dojem priamej línie,
čo samozrejme nevylučuje výskyt kade-tade sa tmoliacich segregovaných hrúd,
ktoré sú však zôkol-vôkol súčasťou priečneho profilu,
čo ale v pozdĺžnom profile prináša aký-taký priestor
na optický dojem ako-tak prijateľnej orby,
hoci sa ona nejeden raz ocitá na len tak-tak tolerovateľnej medzi,
čo sa však neprieči hore-dole roztrúsenému poznaniu,
že Ján orie.“
V tejto trošku upravenej dávnej verzii slovenského satirika je nahodená vzácna kategorizačno-polarizačná objektívno-poznatková glosa:
Prvá vrana predstavuje vládnúcu triedu.
Druhá vrana zastupuje revizionistické hnutie.
Tretia vrana reprezentuje koaličné zoskupenie.
Štvrtá vrana je opozičný kontrabas.
No a
piata vrana prináša literárnovednú kritiku pre oblasť poľnohospodárskej pospolitosti.
