Televízia sa snažila zabávať verejnosť „úvahami“ naslovovzatého odborníka o tom „čo by mohlo byť kebyže a podobne“ a každému doklaplo, že informácie odborníka, či vrah je psychoš, alebo toto onô, boli len naťahovaním náplne vysielacieho času. No a polícia zarputile mlčala. Dokonca ani hovorkyňa polície sa neozvala, že „vec je v štádiu vyšetrovania a preto nemôžeme podávať žiadne bližšie informácie“.
Ibaže... kým oni nepovedali nič, Elma-néni nelenila a dobehla do Kaľugovcov, kde jej povedali, že Kikľovci o tom vedia a tak Elma-néni spolu s tetkou Kaľugovou idúcki do Kikiľovcov povedali aj Hugiľovcom, že už vedia čo a ako. Lenže kým nám zatalefonovali čo sa dozvedeli od Hugiľovcov, už to bolo pasé, lebo z Vranova volal Béla báči, že jeho syn robí na montážach so spolužiakom toho vraha a ten všetko riadne jedno po druhom porozprával. A naviac tu u nás je učiteľka, ktorá pozná učiteľku z tej školy.
Takže... všetko vieme. Aj z východu, aj z Bratislavy aj z Bystrice.
Tak už sa, páni policajti a televízni žurnalisti, neunúvajte. Vždy ste v poradí poslední, ktorí dodajú informácie a žiaľ sú to len kusé infoútržky, a to napriek tomu, že už máme obsiahle -zaručene pravé- podrobnosti stade i odtade.
Nepísal som o tej hroznej udalosti. Ale mnohí pochopili, že u nás je to akosi inak ako inde. U nás je poradie obrátené. Po strohej správe o udalosti nasleduje ľudovou poštou šírené plné vrece klebiet, potom sa vykecnú hlavní predstavitelia štátu, potom krajskí a okresní vykeciavači , a za rohom povie na kameru ten, čo to videl, že povie viac až sa vec vyšetrí. A keď už hovorí policajný šéf , dozvieme sa, že okrem iného sa aj guľky odrazili a zranili.
Prečo je to u nás takto?
