Rezort školstva SR a jeho minister Tomáš Drucker chce pretlačiť matematiku ako maturitný predmet. To v objektívnom podaní znamená znásilňovanie matematikou.
Všeobecný úvod
Od chvíle zavedenia povinnej školskej dochádzky až dodnes je systém školopovinnosti neoprávnene násilníckym! Pôvodná snaha – nemať v krajine analfabetov - bola dobrá. Ale všetko ostatné bolo už od začiatku znásilňovanie.
Čo znamená školopovinnosť?
Dodnes je u nás zachovaný názov ZÁKLADNÁ ŠKOLA. Ale dodnes je k tomu základnému napáckané kadečo a ľudská dušička dieťaťa ani nevie, že sa dostala do zveráka, z ktorého niet vyslobodenia.
Najväčším zločinom tejto spoločnosti je,
že od šiesteho roku o dieťati už nerozhoduje rodič, ale štát !
Kde sa stratilo právo? Právo rodičov nielen vychovávať a viesť SVOJE DETI v duchu doterajších spoločenských, morálnych i náboženských zásad ale aj právo chrániť ich pred ... a učiť ich odmietnuť... Zrazu štátny školský systém rodičom vychváti šesťročné dieťa do svojich spárov a vtláča mu do rozumčeka napríklad dobové deviačné modernizmy o práve určiť si pohlavie, ale nedáva mu právo na odmietnutie príkazov, ktoré sú v rozpore s jeho cítením. Lebo je ešte neplnoletý. A deptá ho povinnosťou plniť príkazy. Lebo je školoPOVINNÝ.
Ktosi kdesi rozhodne, čo sa bude v ktorom ročníku učiť, iný to nazve učebné osnovy a všetko pozmení a ďalší tam vsunie zrniečka svetového trendu a vystrnadí z učebnej látky staromódnosť. Keď sa to prefúkne cez legislatívu, zrazu sú bezmocní nielen učitelia a rodičia detí, ale aj samotný školský rezort. To sa týka všeobecne temer všetkých učebných predmetov.
Temer každý z vás má plné vrecia takýchto príbehov. A vy starší si určite spomínate, že boli aj spolužiaci, ktorí mali na vysvedčení „nespôsobilý postúpiť do ďalšieho ročníka“. Prepadli. A nikto neskúmal, že jeden prepadol preto, že doma ich bolo v obytnej kuchyni osem a on nemal kde ani školskú tašku zložiť, a druhý prepadol preto, že „darmo budeš pchať tekvicu do vody“. Ten prvý možno potreboval pomoc. Ten druhý preradenie do „pomocnej školy“.
Ministerstvo školstva prinášalo aj v minulosti chaotické nariadenia. Najprv „národná škola“, potom „osemročná škola“ hneď nato deväťročná a zase osemročná. A na druhom stupni jedenásťročka, kde sa maturovalo z matematiky, zatiaľ čo na odborných školách bolo štúdium štvorročné, ale matika len do tretieho ročníka. Teda poriadny galimatiáš. Na stavebnú fakultu som sa dostal o rok neskôr ako spolužiačka zo základky, lebo ona maturovala na jedenásťročke a ja som maturoval na priemyslovke.
Exkurz
V čase, keď som bol poslucháč Stavebnej fakulty SVŠT, štátny systém v Československu trýznil všetkých študentov na vysokých školách primitívnou komunistickou ideológiou. Kto chcel absolvovať vysokoškolské štúdium, musel absolvovať nasledovné predmety:
1. ročník – Medzinárodné robotnícke hnutie
2. ročník – Dialektický a historický materializmus
3. ročník – Politická ekonómia
4. ročník – Vedecký komunizmus
A keďže sa v roku 1968 politická pevnosť začala hýbať, tak sa vedecký komunizmus nahradil sociológiou a tú pichli do 5. ročníka. Zo všetkých týchto predmetov bola dvojsemestrálna skúška. Keď to spolu spočítate, tak to bol vlastne jeden rok štúdia naviac.
Znásilňovanie matikou
V šiestej triede vedľa mňa sedel spolužiak Stano, ktorý krásne kreslil a jeho tužka mala švih. Ibaže bol dutý z matiky. Nuž sme boli so spolužiakom Igorom pred koncom roka u matikárky poprosiť, aby nenechala Stana prepadnúť, lebo v ostatnom bol dobrý. A tak aj v siedmej a ôsmej... A na jedenásťročke mu asi prižmúrili obe oči, aby mu „dali“ z matiky zmaturovať. Lebo inak by sa nebol dostal na Akadémiu múzických umení. Skončil ako akademický maliar. A do dôchodku odchádzal z funkcie prodekana na akadémii umenia. Ibaže v základke musel trpieť, že je “matikársky hňup“.
Ale - potrebuje umelec ovládať exponenciálne rovnice?
Na všetkých štyroch fakultách Slovenskej vysokej škole technickej bola dvojsemestrálna skúška z matiky ako „prvé sito“. Na stavebnej fakulte vtedy začínalo 800 poslucháčov a do druhého ročníka sa dostalo len 400. Zaujímavosťou bolo, že tí, ktorí maturovali z matematiky, teda tí z „jedenásťročiek“, mali na začiatku prvého semestra akýsi predstih pred „priemyslovákmi“, ktorí na priemyslovke v štvrtom ročníku matiku nemali. Ale paradoxné je, že tí aj oní mali matiku rovnako 3 roky, len sa preberal u tamtých iný rozsah ako u oných.
Ale dôležité bolo, že skúška z matiky nerozlišovala s akým matematickým kapitálom študent nastúpil na vysokoškolské štúdium, ale s akými znalosťami prišiel po dvoch semestroch na skúšku.
Záver
Mám za to, že Tomy Drucker by mal prejsť najprv testom. Verejne! Aby verejne na písomke preukázal, či je matematicky gramotný. A ak by vyriešil logaritmickú kvadratickú rovnicu, a druhý príklad takú masnejšiu odmocninu, bolo by ho treba nie pochváliť, ale spýtať sa, na čo je to dobré, kde sa to dá využiť. No a ak by to nevyriešil, tak
prečo nútiť žiakov – bez rozdielu ...
