Október. Varovanie: môže obsahovať stopy leta. Slnko sem-tam zasvieti jasnejšie a teplejšie než by malo, lebo si zabúda uvedomiť, že desiaty mesiac v roku je mesiacom skrz-naskrz jesenným, kdeže letným. Rovnakým zábudlivcom je vietor – tiež občas pozabudne, že leto je v októbri dávno fuč. A potom ani zďaleka nefučí ako by sa patrilo. Aj podaktoré stromy sú v októbri ešte vždy akosi letne rozbláznené. Farbia si síce listy, ale nie a nie poodhadzovať ich. Lež november rázne zavelí. Zachripí: „Jeseň je tu!“ Dosiať rozjašené a rozjarené stromy sa správne rozjesenia, dôstojne zhodiac listy. November pokračuje vo vydávaní rozkazov. Vetru nariadi, aby bol chladnejší a nikoho priveľmi nešetril. Vtedy už niet po lete ani chýru. Každou žilkou krajiny prúdi číra jeseň.
Slnko sa na oblohe dlho neohreje. Iba čo na ňu vkročí vchodom na východe, už aj sa náhli k východu na západe.
Je tu: jeseň je tu. Všade. Možno sa jej dotknúť.
Bude tu. Kým ju nezasypú prvé klbká snehu.
You may say I'm a dreamer, but I'm not the only one. http://500px.com/susterdusan Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
