Tanečník

 Občan R.F. stál v strede tanečného parketu. Ľavú ruku mal zdvihnutú vo výške ramien eventuálnej partnerky a pravou rukou objímal jej imaginárny pás. Na sebe mal oblek Marco Mirelli, košeľu Alain Delon a kravatu s decentnou červenou vzorkou. Oko znalca by však okamžite upútali jeho drahé hodinky a ručne šité lakýrky z Argentíny, ktoré sa leskli tak fantastický, že by mu ich závidel aj bývalý americký prezident Bill Clinton.
 "Môžem začať?" s úctou v hlase sa spýtal dirigentov, ktorí sa otrávene rozvaľovali v pohodlných kreslách.
 "Kto sa ťa na niečo pýtal?!?" zlostne ho okríkol Ivan Kmotrík
 "Ja som len.. chcel.."
 "Možno si predstavuje, že exceluje na tlačovke," zaškeril sa obsluhujúci čašník, ktorý sa očividne nudil, keďže už najmenej polhodinu otrávene čakal, kedy J. Brhel rázne luskne prstami, aby konečne zapol tri obrovské reflektory.
 "Kdežeeeee, na žiadnu tlačovku som ani nepomyslel," R.F. sa zapýril ako pivonka, lebo si práve predstavoval, ako na mimoriadnom brífingu na cucky rozsekal svojich opozičných oponentov.
 Čašník rozsvietil reflektory, ktoré tanečníka R.F. nasvietili lepšie ako nejakú populárnu televíznu hviezdu. "Nevoď nás za nos! Keď máš v očiach taký čudný záblesk, tak všetci veľmi dobre vieme, že sa práve chystáš niekomu dať poriadne do držky!"
 "A hlavne, zavri zobák," doplnil ho Miroslav Výboh, "A ty takisto," hrubo sa oboril na čašníka, "..a ty sa pýtaj iba vtedy," zas sa obrátil na R.F. "ak ti dáme slovo!"
 "Možno by bolo lepšie," o niečo zmierlivejším tónom poznamenal V.Poór, "..keby sa už nikdy na nič nepýtal. Skrátka, nech už tak otrasne nedrísta, ako keby bol na výjazdovom zasadaní vlády v Trebišove, ale nech iba odpovedá na naše otázky. Prirodzene, ak mu nejaké dáme."
 "Pripravil som si českú polku," ostýchavo sa zavrtel R.F.
 "Českú polku?" skoro porazilo Ivana Kmotríka. "Môžeš mi prezradiť, prečo práve českú polku?"
 "Nacvičil som si ju vo voľných chvíľach, keď som na oficiálnej návšteve v Prahe."
 "Ešte to by chýbalo, aby si pochytil maniere toho starého ožrana z Hradčian!!" rozčúlil sa majiteľ Váhostavu. "Robko, čo sa deje? Už si zabudol, že sme ti dovolili založiť ľavicovú politickú stranu, zostavenú zo samých zazobaných milionárov, pod podmienkou, že každú konkrétnu vec prekonzultuješ najprv s nami? Pred televíznymi kamerami sa nafukuj ako páv a kecaj ako starý Palacký. Ale konkrétne kroky môžeš robiť iba vtedy, ak ti to dovolíme!"
 Patrik Tkáč súhlasne pokýval hlavou: "Juraj chcel povedať len toľko, že potlesk a slávu si budeš užívať iba dovtedy, kým budeš dodržiavať našu dohodu. Ak nás však sklameš, tak ťa bez milosti nakopeme do zadku."
 "Chceš dopadnúť ako Mečiar?" prefíkane sa usmial Jozef Špirko. "Chceš podobne ako ten starý cirkusant, pred celým Slovenskom roniť krokodílie slzy a nôtiť.. neublížil som vám?"
 "Nie, prosím.. to nechcem," preľakol sa R.F.
 "Tak nepapuľuj a zatancuj argentínske tango!"
 "Argentínske tango?" R.F sa spotil do poslednej nitky a na krátkom býčom krku sa mu zrazu nebezpečne rozkmitala hrubá, vystupujúca žila.
 "A čo sa ti zas nezdá? Keď chceme vidieť argentínske tango, tak zatancuješ argentínske tango!"
 "Nepoznám ani základne kroky," zahanbene zašeptal R.F. "Na tanečnej sme argentínske tango nikdy nemali. Valčík, to áno. Aj polku. Aj foxtrot. Aj rumbu, ale.."
 "Vieš čo potrebuješ na argentínske tango?" zavrčal šéf Penty a s láskou poškrabkal nádherný exemplár slintajúceho anglického buldoga. "Nie kroky, ale ružu do huby! Cézar, zanes mu ružu. A keď nebude dodržiavať prikázaný rytmus a povolené krokové variácie, tak mu odfakli kus lýtka!"