lebo sa chystáme na Nanga Parbat

 O našom predsedovi vlády si našinec myslí..
 Len to najlepšie.
 A oprávnene!!
 A o našich poslancoch.
 Platí presne to isté.
 Lebo kým naši zvolení zástupcovia ľudu, bez najmenšieho zaváhania, cez novelu veterinárneho zákona zmenia financovanie predškolských zariadení, a cez novelu o výbere mýta, rafinovane upravia zákon o horolezcoch.
 Náš milovaný premiér - samosebou, ak autorom takejto revolučnej novely je nejaký jeho verný poskok, tento pôvabný paškvil srdečne doporučí aj spriatelenému mongolskému parlamentu.
 Preto som považoval za celkom prirodzené, keď som ťažko ochkajúc, namáhavo krivkal po zebre.. že sa zrazu z bočnej uličky vyrúti obrnené vozidlo galantského horolezeckého zväzu.
 "Zastav tupec! Álj meg te huje!! Zastav tupec!!!" s uši trhajúcim ujúkaním výstražnej sirény signalizovali moji ľúti prenasledovatelia.
 Aj keď sa mi ani trochu nepáčilo, že pandúri galantského horolezeckého zväzu neoprávnene zverejňujú moje osobné údaje, radšej som zbabelo počúvol.
 Z obrneného transportéra vystúpil zdatný junák. Obuté mal baganče-vibramky. A namiesto moľami prežratéj policajnej uniformy, mal oblečené elegantné pumpky a červenú prešívanú vetrovku.
 "Ako to chodíš, debil? Čo nepoznáš zákon o horolezcoch?"
 "Nie prosím, nepoznám," kajúcne som sa priznal a zahanbene som sklonil hlavu.
 "Neznalosť zákonov neospravedlňuje," poučil ma horolezec číslo dva a niekoľkokrát švihol horolezeckým lanom.
 "Spomíname to len preto, aby si pochopil prečo ti berieme vodičák," doplnil ho horolezec - prvolezec. "Ale pozor!! Lebo práve kvôli spáchanému dopravnému priestupku neprídeš len o vodičák. Ale ak okamžite nevycáluješ stovku, tak dostaneš po hube a zoberieme ti predné sedadlá."
 "Aký vodičák?" spýtal som sa chvejúcim hlasom, ťažko skúšaného penzistu.
 "Tvoj, dutá hlava!"
 "A aké predné sedadlá?" vážne som sa preľakol, že mi idú zrekvirovať poslednú kuchynskú stoličku.
 "Tvoje, chruňo!"
 "Prepáčte prosím, ale ja už dávno nemám vodičský preukaz. A predné sedadlá som naposledy videl pred desiatimi rokmi, keď som podľahol veľkopanským manierom mojej drahej pani manželky a dal som sa nahovoriť na návštevu kolosálneho filmového predstavenia."
 "Tým sa chceš dobrovoľne priznať, že chodíš cez priechod pre chodcov - na zelenú? A bez platného vodičáku!?!" rozhorčene zaburácal horolezec.
 "Áno, prosím. Dobrovoľne a bez akéhokoľvek vonkajšieho nátlaku sa priznávam, že cez vyhradený priechod pre chodcov chodím na zelenú, hoci nemám platný vodičský preukaz."
 "Potom ti pokutu exemplárne zvyšujeme na 300 €!"
 "Prečo?" spýtal som sa s bolesťou v hlase, a v duchu som sa rozlúčil s vysnívanou predstavou exkluzívneho pohrebného obradu na rozptylovej lúke.
 "Lebo sa chystáme na Nanga Parbat!!“