Postrach svedomia

Išiel som na veľký nákup.
V nedeľu!!
V nedeľu preto, milí kresťanskí aktivisti. Lebo cez týždeň som na služobných cestách.
A preto ja, bývalý slovutný minister.. "Trikrát a Amen", lebo moja úbohá manželka má už takú donivočenú chrbticu, že neodnesie ani dve škatule odstredeného mlieka.

Pred vchodom do hypermarketu ma neprivítala obvyklá ponuka neuveriteľne zlacnených tovarov, ale dôležitá výstraha:
Vážení zákazníci!
Vedenie našej spoločnosti si vás dovoľuje dôrazne upozorniť, aby ste pred každým nedeľným nákupom, nevtieravým spôsobom zistili náboženské presvedčenie obsluhujúceho personálu!
"Ruky bozkávam, milostivá. Môžete mi prosím prezradiť, aké je vaše ctené náboženské presvedčenie?" úctivo som sa spýtal fešnej pokladníčky.
Fešná pokladníčka sa pôvabne usmiala a s dôstojným gestom abatiše zaniknutého kláštora mi ukázala nedoretušované nechty.
"Prepáčte prosím, mám tomu rozumieť tak," spýtal som sa s oprávnenou závisťou prostoduchého pohana, ktorý nemá ani najmenšie tušenie čo je to plnohodnotný vnútorný život, „že ste momentálne zaneprázdnená intenzívnym rozjímaním o najvyšších mravných hodnotách?"
Fešná pokladníčka mlčky prikývla a svoju pozornosť sústredila na decentnú estetiku malíčka ľavej ruky.
"Bravoó!!" uveličene som skríkol a s obdivom som vytreštil oči na to krehké žieňa, ktoré vďaka vrúcnej oddanosti k viere, poľahky dokázalo odolať všetkým prízemným nástrahám konzumného spôsobu života.
"Čo ste to hovorili?" fešná pokladníčka jemne dýchla na končeky prstov a skúmavo sa pozrela na výsledok svojho umeleckého snaženia.
"Vlastne, nič zvláštne, ale akurát preto aj niečo úžasné, lebo ste mi práve ukázali, ako sa oplatí veriť ľuďom dobrej vôle, ktorí dokážu veľkoryso zľaviť zo svojich skalopevných zásad len preto, aby pomohli..."
"Keď mi nebudete zacláňať, tak mi tiež pomôžete!"
"Čo prosím??" odskočil som, akoby ma uštipla jedovatá zmija.
"Nie, tam!" rozhorčene zasyčala. "Viacej doprava! Nepočuli ste, že som povedala, nie doľava, ale doprava?! Že nie ste hluchý? A prečo potom kristušát ustupujete dozadu, keď som vám teraz nakázala, že máte ísť doprava? Svetlanaáá!!" srdcervúco zjačala. "Svetlana, ak ma okamžite nezbavíš toho starého hlucháňa... Noóó, to vám ale trvalo!! Stojte, krucinál! Kde ste sa to zas postavili? Čo nevidíte tú veľkú bielu spartakiádnu značku?"
"Áno, prosím vidím."
"Tak sa na ňu postavte a čupnite si!"
"Prečo si mám čupnúť?"
"Lebo mi zacláňate!"
"Zacláňam?" stále som nerozumel. "A čo vám zacláňam?"
"Ale.., mladý pán," fešná pokladníčka nervózne potriasla zamračeným čielkom, nad mojou do neba volajúcou tuposťou, a rovno pred oči mi vystrčila zeleno bodkované a červeno prúžkované pazúry. "Hádam ste si nemysleli, že zákonný nárok na presadzovanie výhrad svedomia si budem uplatňovať v takom nemožnom polotieni? Svetlana!! Svetlanáááá!! Dokedy budem ešte čakať?!"


"Ruky bozkávam, milostivá.. Môžete mi prosím prezradiť, aké je vaše ctené náboženské..?" zdvorilo som sa chcel spýtať stotridsať kilovej žubrienky zo súkromnej bezpečnostnej služby, keď si ma so zasneným úsmevom mäsožravej mucholapky prehodila cez plece.
"Što u tibjá na dúši, ljubímyj?" nežným hláskom brontosaura zaryčala budúca majsterka sveta v zápasení sumo a s neskrývaným potešením ma nakopla do môjho ateistického zadku.


Na známej 158-osmičke sa prenikavo rozdrnčal telefón. Službukonajúci nadstrážmajster Pobožný, po určitom taktickom zaváhaní stlačil patričnú klapku.
"Polícia? Je tam polícia?" zapišťal tenulinký hlások.
"Áno, tu polícia," chladnokrvne odvetil nadstrážmajster Pobožný.
"Tak rýchlo príďte!"
"Rýchlo? A to už prečo?" pobavene sa uškrnul nadstrážmajster Pobožný.
"Ockoóóó..," rozplakal sa tenulinký hlások.
"A čo sa stalo tvojmu ockovi?"
"Pred chvíľou zahrdúsil mamičku."
"Čooo?"
"A potom podrezal babku."
"Teda.., " rozkašlal sa nadstrážmajster Pobožný, "..ten tvoj ocko je ale.." nadstrážmajster Pobožný vyslovene ohľaduplne prehltol posledné slovo.. pašák, a horúčkovito rozmýšľal, čo má poradiť tenulinkému hlásku, lebo ešte stále nedostal aktualizované metodické pokyny, ako
má nedeľný odkazovač zareagovať na takúto zapeklitú situáciu.
"Ujo!!" zapišťal tenulinký hlások.
"Hlavne nepodľahni panike. A každopádne si zachovaj chladnú hlavu. A dávaj si pozor na každé slovo, aby si ocka ešte viac nerozhneval a nevyprovokoval k ďalšiemu neuváženému.. Počúvaj ty uličník!! Nie si ty jeden z tých odporných vtipkárov, čo sa ustavične zabávajú na úkor preťaženého policajného zboru?"
"Ujoóó!! Ocko práve začal škrtiť sestričku!"
"Panebože sestričku? Ešte to nám chýbalo!!" preľakol sa nadstrážmajster Pobožný. "Len dúfam, že nie rádovú?"
"Nie, našu Zuzku."
"Fúújha, ani si nevieš predstaviť aký kameň mi odpadol kameň zo srdca. Keď si predstavím, čo by s nami porobil na taktickom cvičení kaplán Mikloško, keby sa dozvedel, že nejaký pomätený kretén zaškrtil nejakú bláznivú jeptišku. A to radšej ani nespomínam, aké personálne hromobitie by v celom policajnom zbore nasledovalo po rozhorčenej diplomatickej nóte zo Svätej.."
"Ujo, čo mám robiť? Zuzka už začína modrieť."
"Pokús sa ocka presvedčiť aby to masové vraždenie odložil na zajtra."
"To nepôjde!“ pyšne sa ohradil tenulinký hlások. "Náš ocko je hrozne zásadový."
"A to len preto, že tvoj ocko je hrozne zásadový, nemôžeš mu vysvetliť, že dnes je nedeľa, čo po schválení neobyčajne výhodnej zmluvy so súdruhmi z Vatikánu znamená, že v deň prikázaného sviatku už nezachraňujeme ohrozenú verejnosť, ale v kruhu milovaných rodín
príjemne zaháľame s rozkysnutými manželkami a s neposlušnými faganmi, aby to šľak trafil!!"
"Ujoóó!! Zuzka už prestáva dýchať!"
"Pozri chlapče, ja ti nepomôžem. A dnes ani hasiči, lebo túto nedeľu pri striekačke celebruje hasič Svätuškár. A tak isto sa na teba vykašle aj rýchla zdravotnícka pomoc, lebo podľa novej politickej kultúry, všetky bratislavské sanitky cez nedele komanduje doktor Anti-Potrat. A pokiaľ ide o mňa? Chlapče, poviem ti to na rovinu. Ak môžeš niekde zdúchnuť, tak utekaj čo ti nohy stačia. Lebo po poslednej reorganizácii nášho policajného zboru, ktorá sa systémovo zamerala na všetky dôležité aspekty výhrad svedomia, už nie som nadstrážmajster Pobožný, ale iba nedeľný odkazovač," zahanbene sa priznal podstrážmajster Surovčík.
"Ujo! Ocko našiel v skrini mladšieho bračeka. Ak zareže alebo utopí aj Jurka.."
"Ozaj chlapče, a vie tvoj ocko, že náš bývalý minister uzavrel Tripartitnú dohodu s Konfederáciou kresťanských kriminálnikov a so Sekciou duchov nevinných kresťanských obetí, na základe ktorej sa všetky kresťanské kriminálne činy budú zásadne páchať iba cez pracovné dni? Haló!? Halóóó? Rozumel si, čo som ti povedal? Haló?! Haló! Halóó!! Čo je to za čudný chrapot!?"


Pán Gáborík prevzal nádhernú prihrávku od pána Višňovského. Bleskovou kľučkou sa zbavil dobiedzajúceho českého obrancu a.. .nevystrelil.
"Čo sa deje?" rozhorčene zarevalo katolícke Slovensko.
"Čo sa deje?" bolestne zaskučalo vedenie KDH.
"Čo sa deje?!" pobúrene sa prežehnala biskupská konferencia.
"V nedeľu nehrám," oznámil pán Gáborík a pobral sa do kabíny, kde ho čakal jeho obľúbený ruženec.