"... si normálny? Presviedčať ju, že aj keď nemá názor, tak je to vlastne jej názor? Taká kočka a Ty jej rozprávaš také sprostosti." vytkol mi kamoš, keď sme si odskočili na cigaretku. Jasné, mal pravdu, takým kočkám treba minimálne tlačiť do hlavy kaleráby. Ale poznáte to, sú veci medzi nebom a zemou a chvíle medzi Veľkým Treskom a Armagedonom, kedy si človek nevie pomôcť a proste musí byť zástancom ideí...
Dlho som váhal, či začať blogovať. Hlavnou brzdou bola zrejme klasická pochybnosť - 'toľko sa už toho napísalo a na internete sa dá tak veľa nájsť tak načo nosiť drevo do lesa'. Pochody v hlave sa ale pohli, keď som v TV zhliadol európske spracovanie Tolstého klasiky "Anna Karenina". Je to možné? To sa niekomu oplatí a chce natočiť to znovu?* Hej, oplatí a chce. A keďže je to, ako som sa v jednej recenzii dočítal, vec chuti a vkusu, tak je to normálne. Normálne je teda aj nosenie dreva do lesa a navyše... môže to byť drevo, ktoré sa v lese nevyskytuje a lepšie chutí; alebo sa aj vyskytuje ale bude znamenite spracované.
Naďalej však ostávala nezodpovedaná otázka, prečo vlastne blogovať. S jedným dobrým známym vedieme už viac ako 10 rokov e-mailové vášnivé diskusie na rôzne témy. Pri jednej z nich sme sa dostali k závažnej otázke, čo konkrétne má človek robiť. A práve v súvislosti s ňou sa mi vybavil rozhovoru s tou kočkou. Totižto: keď kočky odišli, my sme v bare** ostali a začali komentovať súčasné dianie v spoločnosti. Bolo to síce pred dvadsiatimi piatimi rokmi keď u nás vládol socializmus, ale niečo sa nezmenilo. Aj dnes komentujeme dianie v spoločnosti a kritizujeme. Aj vtedy sme kritizovali. Sedeli, rozprávali, komentovali, kritizovali... keď sa zrazu jeden prísediaci, z ktorého sa neskôr vykľul funkcionár*** OV SZM (Okresného Výboru Socialistického Zväzu Mládeže), spýtal: "A čo konkrétne ste urobili, aby to bolo lepšie ako kritizujete?" Najprv sme naňho vyvalili oči, že o čom točí. Bol neodbytný a tak sme pokračovali a vlastne sa bránili, že všetko je kontrolované a komunisti majú všetko pod palcom. Nedal sa, hegemóniu komunistickej strany nespochybnil, a stále chcel vedieť, čo konkrétne sme urobili.... Doteraz mi tá otázka v mysli rezonuje. Lebo nech sme hľadali ako sme hľadali, okrem oných komentárov a kritík sme viac konkrétností nenašli. Ako sme na tom dnes? Dnes môžme napríklad blogovať, čo vtedy bolo technicky nemožné a aj keby to bolo možné tak by to bolo zakázané. A bola by škoda takú možnosť nevyužiť. Či je to dosť alebo len málo konkrétne snáď v niektorom s budúcich blogov.
* imdb.com nájde niekoľko desiatok filmov a TV seriálov Anna Karenina
** vo Vtáčniku v Prievidzi
*** meno si nepamätám, tvár by som identifikoval. Ale možno to číta a budem rád ak sa ozve
