Nám Slovákom je jasné, ktorí to sú, hoc sa v tom často nezhodneme. Zvnútra to ale vyzerá úplne inak ako zvonka. Treba si priznať: sme národ malý a pre takého Nemca, Francúza či Anglosasa notoricky neznámy. Napriek tomu sa s neslabnúcou vervou púšťajú do hľadania niekoho známeho zo Slovenska - to by bolo aby kapitulovali pred takou jednoduchou úlohou. V minulom storočí som občas zažil, že hľadanie bolo úspešné a prišlo: "Ahh, Václav Havel!" Človek má 100 chutí ukázať
ale veď sme tolerantní. Vysvetlil som, že to bol Čech, že Slovensko a Československo nie je to isté a že Slovensko a Slovinsko sú dve rozdielne krajiny. Nemienili to vzdať a z ich tvárí bolo možné vyčítať ako začali skenovať všetky možné aj nemožné, interné aj externé databázy. Najvýstižnejšie vyjadrené
Okrem onoho Václava Havla bolo hľadanie takmer vždy neúspešné a prišla kontra: "OK, tak mi povedz, kto známy je zo Slo..." Pre istotu nedopovedali, aby názov neskomolili. Zrejme nie len našu, ale asi každého národnú hrdosť uráža, keď si diskutujúci nepamätajú ani len názvy vlastí. Nedávno sa jeden známy rozplýval, ako pôjde na výlet do Bukurešti. Po príchode poslal fotky z Budapešti s poznámkou, že nevedel, že sa tam platí inou menou. Po otázke, či vie, kde vlastne je, odpísal, že je to jedno; hlavne že to začína na Bu... a Bulharsko to nie je. Mám preto pochopenie; Litva a Lotyšsko sa mi stále pletú. Ešte niekomu?
Výzvu som prijal, a pre zmenu som začal loviť v pamäti ja. Najprv zaručené tutovky - Banič, Stodola, Pecval, Murgaš.... nič. Potom teda že Štúr, Hviezdoslav, Štefánik, Tiso... stále nič. Len meno Dubček občas zarezonovalo. Ešte raz pripomínam, bolo to v minulom tisícročí; v čase, keď smartfóny s dotykovým displejom ešte neexistovali. V treťom tisícročí je to už lepšie: "Ahh, Hamšík!" Alebo Sagan, Hantuchová, Cibuľková... Sekuriťák v Bostone vedel o slovenským pôvode Cháru viac než dosť. Nedávno až príkro trefne: "Čo sa to tam u Vás na Slovensku deje? Zavraždený novinár Kuciak a jeho priateľka. Premiér Fico kvôli podozreniu na prepojene s talianskou mafiou odstúpi a nastúpi nový s talianskym menom?" Samozrejme, je dôležité s kým diskutujete. Dnes sa to nezaobíde bez konzultácie s tým najmúdrejším – googlom. Jeho odpovede varírujú podľa položenej "otázky", momentálnej celosvetovej nálady, národnej adaptácie... Ak sa ale k menám spomínaným vyššie pridajú slovenskí poprední politici, Adriana Sklenaŕíková/Karembeu a hviezdy slovenskej hudobnej scény ako Dara Rolins, Majk Spirit či Richard Müller tak to zhruba sedí (tabuľka*). Teda až na jeden detail: ak sa zohľadní erotická a príbuzná branža, tak to všetci ťahajú za kratší koniec.
Ako to urobiť, aby sa to nevymklo kontrole? Klasicky: ak je riziko prenechania hodnotenia na ľud obrovské, zohľadní sa namiesto plebsu hlas odborníkov. Ja som zvolil inštitúciu, ktorá nemá so Slovenskom nič spoločné - týždenník TIME. Konkrétne ich takmer storočnú expertízu na výber osobností všakovakého druhu
Hej, na titulné stránky TIME to dotiahli aj mnohí lotri, ale podľa samotných kritérií časopisu nejde len o výber tých najlepších. Ide o ľudí, ktorí významne ovplyvnili dianie vo svete, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. A medzi tými osobnosťami sa veru vyskytol aj Slovák Alexander Dubček. Našťastie v pozitívne.
Pozoruhodne už v apríli r. 1968, teda 4 mesiace pred obsadením Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Prečo práve v apríli a prečo práve Dubček? To prvé možno preto, lebo v štúrovčine sa apríl nazýval duben - mesiac kedy rašili malé duby - dubčeky. (Keď už sme pri tých štúrovcoch: A. Dubček sa narodil presne v tom istom dome ako Ľ. Štúr)
To druhé zrejme preto, lebo Dubček reprezentoval udalosti zásadného významu a nie okrajovú záležitosť celosvetovej trmy-vrmy. Treba mať na pamäti, že vo svete to vtedy vrelo: študentské nepokoje v Západnej Európe, stále trvajúca vojna vo Vietname, deň pred tým ako vyšiel TIME s Dubčekovým portrétom, 4.4.1968, bol zavraždený M.L.King a odštartovalo Apolo 6. Vzdanie holdu Pražskej jari, ako sa celé to obdobie uvoľňovania v ČSSR nazýva, je uznaním, na ktoré môžeme byť hrdí. Ako člen komunistickej strany, robil čo sa patrilo. Plnil si stranícke funkcie
zúčastňoval sa prvomájových osláv
Ale vnútri "... ho ťahalo k sociálnym demokratom". Alebo až k liberalizmu? Lebo práve liberalizácia komunistického socializmu v Československu bola tým podstatným bodom. V praxi to napr. znamenalo zrušenie cenzúry alebo takú "banalitu" ako voľné soboty, ktoré boli zavedené práve v onen inkriminovaný rok 1968 za Dubčeka. V ponímaní niektorých je každý voľný deň pre ľud stratou pre ekonomiku, paradoxne ako v socializme ako aj v kapitalizme. Mať ale celý víkend voľný je proste na nezaplatenie.
Počas toho krátkeho obdobia reformovania v šesťdesiatom ôsmom sa zdôrazňovala vernosť komunistickej línii a súnáležitosť so Sovietskym Zväzom. Nepomohlo to. Súdruhovia v ZSSR usúdili, že až toľko slobody Čechoslovákom nemôže byť dané a rozhodli celý exces nasilu ukončiť. Dubček sa snažil a stretol sa s Titom (9-11.8.1968)
a aj s Ceaușescom (15-16.8)
Obidvaja lídri boli tiež komunistami a tiež vybočovali z radu. V rámci Sovietskeho bloku mali istú autonómiu a Dubček možno dúfal, že aj jemu k nej dopomôžu. Žiaľ nedopomohli a v noci z 20. na 21 augusta 1968 bolo územie ČSSR obsadené vojskami Varšavskej zmluvy. Od budúceho diktátora sa však Dubček akej takej podpory dočkal: Rumunsko, napriek tomu že patrilo k Varšavskej zmluve, sa akcie nezúčastnilo a Ceaușescuova vláda okupáciu odsúdila. s Dubčekom bolo potom veľmi rýchle - zbavený všetkých členstiev a funkcií, na krátky čas "uprataný" na veľvyslanectvo v Turecku, skončil ako mechanizátor v Západoslovenských štátnych lesoch. V roku 1989 sa vrátil na politickú scénu a stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia. Zomrel 7.11.1992 na následky dopravnej nehody. Pri vystúpeniach ne demonštráciách počas "nežnej" pôsobil rozpačito, ale na jeho aure (najvýznamnejšieho Slováka ?) mu to neuberá. Onedlho bude 50. výročie Pražskej jari a článkov k tomu bude zrejme dosť. Kritizujúcich, pochvalných, politizujúcich... v prevažnej miere venovaných okupácii Československa cudzími, hlavne Sovietskymi vojskami. Tento blog chce prispieť k tomu, aby sa "vedome" nezabúdalo na udalosti, ktoré okupácii predchádzali. A že ich ústrednou osobou bol Slovák.
P.S.
Dubček evokuje rôznorodé, neraz až protichodné postoje. Viem si predstaviť, že ortodoxní ho považujú za zradcu. Nemálo bude takých, ktorí za autonehodou vidia konšpiráciu v súvislosti s Dubčekovou kandidatúrou na post prezidenta. Ako by to celé skončilo, ak by sa žiaden zásah zvonka nekonal? Boli by sme prvá a možno aj jediná krajina, ktorá by mala komunistický socializmus s ľudskou tvárou? Aký je názor zástancov socializmu, ktorých je údajne stále takmer polovica. Bol by podľa nich Dubčekovský socializmus lepší ako ten, za ktorým sa im cnie? A na záver niečo na liberálov: je komunistický socializmus so slobodou v princípe nezlučiteľný?
* Som si vedomý, že je na samostatnú dišputu, kto je vlastne Slovák a kto nie. Andyho Warhola som tam proste musel nechať. Dúfam, že tušíte prečo :-).
