Momentálne kulminujúca kampaň na voľbu prezidenta SR pre mňa začala už v júni minulého roka, keď R. Mistrík ohlásil svoju kandidatúru. Hlavne kvôli vyhláseniu, že si kampaň bude financovať z vlastných zdanených peňazí a že limit 500-tisíc € dodrží. Hmmm... v politike neskúsený investuje takú sumu do tak rizikového podniku? Pádne mi bolo vysvetlené, že treba konečne skoncovať so stihomamom a za všetkým hľadať nejakú habaďúru. Že na Slovensku sú aj ľudia, čo majú kalé úmysly.
Tak mohutná výzdoba Slovenska bilbordami R. Mistríka v lete minulého roka ma zaskočila. Ale účel svätí prostriedky. Prvotné prieskumy preferencií vyzerali veľmi povzbudivo a ešte v decembri 2018 bol v na prvom mieste. Kandidát SMER-u ešte síce nebol známy, ale z R. Mistríka sa stal jedným z najhorúcejších kandidátov. Keď tu zrazu bum-bác a koniec. A pol milióna fuč. Oficiálny dôvod: dramatický pokles preferencií. Na tlačovej konferencii na ktorej oznámil svoje odsúpenie, povedal:
"Všetko je na transparentom účte, stačí si to pozrieť, transparentneucty.sk a tam vidíte všetky výdavky."
Nedalo mi to a pozrel som sa. A okrem M. Kotlebu, ktorý tam účet vedený nemá, aj na ďalších popredných kandidátov.
Oproti podobnému súhrnu, ktorý uverejnil Transparency international Slovensko sú tam aj výdaje a počty darcov podľa výšky venovaných financií. R. Mistrík si v súlade s tým čo avizoval, na 85% financoval všetko sám (medzi vlastné financie kandidátov sú zarátané aj príspevky od ich manželiek). Krátko po začatí fungovania účtu dve platby v úhrnnej sume prevyšujúcej 300-tisíc, ktoré zrejme súviseli s tými bilbordami. K tomu ďalšie výdaje až bolo minutých viac ako 530-tisíc. V zákone síce stojí že sa započítavajú výdaje 180 dní pred voľbami (teda až od septembra 2018), ale neviem ako by sa obhájil, že celkovo minul viac.
Zoznam právnických osôb medzi príjemcami ponúka celkom pekný náhľad na PR agentúry, mediálne vydavateľstvá a reklamné firmy. Podľa priebehu a výsledkov volieb bude ľahké určiť, ktoré z nich sú najlepšie. Shaviv Strategy and Campaigns medzi príjemcami z účtu Z. Čaputovej mala podľa vlastnej stránky niečo do činenia aj s prezidentskými voľbami v USA. Tam už odskúšali čo dokážu sociálne siete a internet, tak prečo sa z toho nepoučiť. 166-tísíc z jej účtu išlo na Facebook a Google. Na druhom mieste vo výdajoch na internetové média je M.Krajniak, ktorý dal na Facebook 42-tísic. Pre zaujímavosť, z účtov M. Šefčoviča, B. Bugára a F. Mikloška vedených na transparentneucty.sk nešiel internetovým gigantom ani cent.
Zabrala internetová kampaň Z. Čaputovej aj na Slovensku? Prieskumy by naznačovali, že hej. Okrem nich je tu však aj iný ukazovateľ: príjem financií z darov ľudí na jej účet, ktorý na prelome januára a februára, teda ešte pred vzdaním sa kandidatúry M. Mistríka, zaznamenal výraznú akceleráciu
Dá sa pripustiť, že prieskumy boli zmanipulované; tvrdiť že bolo zmanipulovaných viac ako 3500 ľudí je úplne mimo.
Kritické to môže byť pri výdajoch, hlavne v druhom kole, na ktoré sa zákonný cenový limit tiež vzťahuje. M.Šefčovič ale aj Š. Harabin by v ňom vzhľadom na svoje rezervy mohli byť vo výhode. I keď .... dosť by ma zaujímalo, ako sa spočíta čo kto v kampani platí; kde kampaň ešte nie je a kedy už začína. Zorganizovať akciu, napr. k MDŽ, k výročiu narodenia T.G.Masaryka alebo vzniku Slovenského štátu, a pozvať na ňu niektorého z kandidátov je legálne a legitímne. A ešte to aj šetrí náklady.
Občerstvujúce sú odkazy pre kandidátov v kolónke Správa pre prijímateľa, z ktorých najzaujímavejšie sú v sprievodnom blogu. Do tohto som zaradil len jeden zaslaný E. Chmelárovi, ktorý začína Cicerovým "Cui bono...?", "V čí prospech... ?" Zo stránok kandidátov jednoznačne vyplýva, že všetci to myslia dobre a malo by to byť v prospech Slovenska a jeho občanov. V čom je teda problém? No v tom, že sa nedá zabrániť aby niektorí občania mali väčší prospech ako iní. V už spomínanom článku Transparency international Slovensko sa píšu, že "Stranícke peniaze (od strany a jej top politikov) ... dominujú u Milana Krajniaka a Bélu Bugára a sú za polovicou peňazí Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča". Prieči sa mi označenie peňazí top politikov nejakej strany za stranícke peniaze. Na margo, jediná politická strana, ktorá na transparentneucty.sk figuruje ako darca svojho oficiálneho kandidáta je Progresívne Slovensko.
Keď už som do toho začrel, nedá mi pozastaviť nad otázkami, ktoré sú kandidátom kladené v médiách. Mnohé z nich sú ak nie uletené tak priamo streštené.
"Súhlasíte s tým, aby ľudia s vyššími mzdami zarábali viac ako ľudia s nižšími mzdami?"
"... z vizuálneho hľadiska, vy by ste sám seba ... prirovnali k akému zvieraťu?"
"Kedy ste naposledy plakali?"
Hlúposti na entú. Ale čo robiť, keď to občanov zaujíma sto krát viac ako nejaké nudné otázky týkajúce sa funkcie prezidenta SR a jeho kompetencií? Niektorí vidia možnosť v ich výmene, iní by najradšej aspoň časť z nich zignorovali, ale keďže máme (*) hentú demokraciu, rozhodovať budú tí občania, ktorí sú dispozícii a pôjdu voliť. Všetko nasvedčuje tomu, že ich časť bude tak či onak nespokojná. Akurát neviem, či bude lepšie ak zvíťazí ten najlepší kandidát alebo bude tých nespokojných čo najmenej.
(*) - podľa klasiky by tam malo byť ", čo sa dá robiť,", ale v danom kontexte sa tam podľa mňa hodí ", našťastie," :-)
