Písmo:
A-
|
A+
Videl som ťa stáť v jeho náruči,
na tvojej tvary žiaril krehký úsmev,
na perách mala si milé slová - žiadenu zlobu, hnev.
Kto ma kúzlam tvoho princa naučí?
Chcel by som byť ako ON, odvážny a smelý,
už netužim viac byť dobrý a milý,
vedˇ dobro je sťa lístok stromu zhnilý,
od teba len tužba nekonečná ma delí.
Raz to musí príst - raz tužba pominie,
už nebude viac ON, kto ťa rukami ovynie,
a dotyk bozkov smelých zaleje ti tvár,
bude to mojej lásky dar.
