Hneď na úvod poviem, aby ste ma zase nezdissovali, aj tento článok bude O NIČOM. Takže ak sa vám nechce čítať O NIČOM, šup- šup, opustiť tento blog a prečítať si niečo trendy o Paškovi. Možno som mala článku dať aj taký nadpis. O NIČOM. Pretože ja nie som Ezop a neviem písať tak, aby mali moje výplody (hlbšiu) myšlienku. Ja skôr využívam "stream of consciousness" ako Guillaume Apollinaire vo svojich Alkoholoch ("A ty piješ ako svoj život ostrý alkohol, svoj život piješ, akoby pálenkou bol" - a viem to povedať aj po francúzsky).
Včera som bola nakupovať v obchodnom centre Mirage ( tak sa to píše?? , je to ten obchoďák na námestí v Žiline). Prvý "šok" či "prekvapenie" nastalo, keď sme zavítali do podzemných garáží a krútili sme sa tam dobrých 10 minút, kým sme zaparkovali. Nie že by sme si tak vychutnávali jazdu v priateľovej škode rapid (dobre som si zapamätala značku?? a nepíše sa to s veľkým písmenom?- mohla by som to vygoogliť, ale nechce sa mi ) , ale parkovisko bolo celkom plné. A to bolo 11 hodín. Nuž, asi tam pracuje toľko ľudí. Pítr išiel na biznismíting a ja som si behala z obchodu do obchodu (včerajšia bilancia- kabát, tričko, opasok). Žilo to tam viac ako v úli okolo 21.marca. Nikdy by som nepovedala, že je toľko ľudí, ktorí v stredu nepracujú. Ale shoppingujú. Ako ja. To je na Slovensku toľko nezamestnaných ?? Študentov, čo majú voľno medzi hodinami? Mamičiek na materskej? Alebo podnikateľov, ktorí majú v Miragei stretnutie? Alebo je toľko ľudí, čo obľubuje fast food a skočili si tam na obed ? Hmm. Každopádne, väčšia premávka ako v Stovežatej na Václaváku. Ale aspoň majú v garáži zelené svetielka, ktoré ukazujú, kde sú voľné miesta na parkovanie. Čo sa o Auparku povedať nedá. Toť vsjo.
A mám odfarbené vlasy. Niečo medzi tmavoplavou a medenou.
