Cakame na stanici pol hodku, hodku, nikto nevie, co s nasim busom je. O dalsiu hodku sa nam podari dovolat do agentury, cez ktoru cestujeme. Popis autobusu, co nam dali, sedi na jeden, ktory uz asi 45 minut stoji obdalec. V predu ma napisane Praha-Brno-Bratislava, nazov dopravcu nesedi. Napriek tomu skusame sa opytat, co je zac. Na nase vele prekvapenie zistujeme, ze je to nas bus a vodici su rozhorceni, ze kde sme tak dlho. Po kratkej diskusii vidime dvoch chalanov, ako vystupuju z nasho busu, beru si batozinu a bez slova odchadzaju. "Manazerka autobusu" nas pusta dovnutra. Zistujeme, ze su v nom akurat 2 miesta volne, teda chlapici museli vystupit, aby sme my mohli dovnutra! Snazime sa zistit, o co ide, no bulharska manazerka autobusu hovoriaca obstojne po cesky sa len rozhorcuje... Svojska to zena, vyhlasila v autobuse zakaz konzumacie, aby sa autobus nezaspinil, a zakaz vziat si do autobusu co i len maly ruksak, musi ostat dole, vraj aby sa autobus neposkodil... Nuz po zrelej niekolkomilisekundovej uvahe hodnotime tento zakaz ako scestny a napriek namietkam nasej manazerky (neviem, ako sa inak vola tato funkcia :) ) mame male ruksaky pekne krasne pri sebe.
Cesta viac menej v pohode, prestup v SOfii, kde som si ozivil azbuku. Spoznali sme tu zaujimavych spolucestovatelov, jedna dvojica to ma namierene do Gruzinska, jedna do Ladhaku v Indii. Na nase pocudovanie letime rovnakym lietadlom do Indie cez Dubaj.
Do Istanbulu prichadzame o 22hej, vyberame peniazky a spolu s novymi kamaratmi sa snazime zistit kde je metro a ako funguje. Kedze v Turecku funguje velka autobusova spolocnost s nazvom "Metro", mame s najdenim metra (teda podzemneho vlacika) spociatku problem, ale rychlo ho riesime. Lucime sa s ostatnymi, hladame nas hostel a obdivujeme nocny Istanbul. Sme ubytovani v samotnom srdci Istanbulu, 5 minut chodze od Modrej mesity, 7 minut od Hagia Sofia. Obdivujeme, fotime, natacame, vychutnavame si veceru, odbijame neodbitneho cistica topanok, ktory sa mi za kazdu cenu snazi vykefovat sandale kefou, ktora mojej kozi nerobi dobre... Sedime v parku, nasavame atmosferu.
Dalsi den si pozerame centrum, stretavame dvojicu, co ide do Gruzinska (Istanbul je maly :) ), riskujeme sprinty na zachod v miestnych poulicnych obcerstveniach. Vecer sa podla dophody stretavame s dvojicou, co cestuje do Ladhaku a dalsimi cechmi, kupujeme ako inak pivecko a piknikujeme v nejakych rozlahlych zahradach obdalec.
Postrehy z Istanbulu: Modra mesita nie je az taka modra, no vstuop je zadara :) Hagia Sofia vyzera z vonku lakavo, no vstupne je 12 ci 15 EUR, ostavame pri konstatovani z prvej casti vety :)) Miestni ludia su velmi podnikavi, okolie osobneho pristavu a nedaleky most cez rieku je plny rybarov. Nevadi, ze tadial chodia lode, kompy a voda je plna oleja. Istanbul je na nase prekvapenie pomerne drahy, drahsi, ako Bratislava. Nedari sa nam zjednavat, su asi zvyknuti na neznalych zahranicnych turistov :( Smejeme sa, ze polovicu rozpoctu na nasu cestu sme uz minuli ;)
Vecer sa presuvame cez jeden z dvoch mostov ponad uzinu Bospor a mierime si to na letisko. Cesta trochu komplikovana (3 krat prestupujeme, mame problem s najdenim nasho busu, no domaci nampomahaju), no predsa len, ideme z lowcostoveho letiska, ktore je trochu mimo mesta... Cestou spoznavame miestneho chlapika, prekecavame 2 hodky v buse. Vysvetluje mi, ako sa v poslednom case rozpil, kolko ma frajeriek a podobne... Prekvapujem ho seriou otazok: Si moslim? Myslel som, ze moslimovia maju zakazane pit... Jeho kamarat sa na nom neskutocne bavi a dava mi zapravdu.
Letisko malicke, mensie ako Bratislavske, o 2:40 v noci odlietame do Dubaja.
fotodokumentacia: http://picasaweb.google.com/jskotta/Istanbul2008
