Z Aliabadu busik do Passu a mozeme vyrazit na prechadzku cez 2 mosty. Zaujimava je prave mostami. Su to v podstate lana natiahnute z jedneho brehu na druhy, pomedzi ktore su sem tam zapletene drevene dosky a drevene konare. Sem tam blizsie, sem tam dalej od seba. Most v celku dlhy, odhadujeme na 200 m. Na prijemnej prechadzke stretavame dedincanov, ponukaju nas jablckami, ukazuju cestu. Zabludime do zahradky jedneho z miestnych. Ten nas hned ochotne pozyva na caj. Znie to jednoducho, no ked vidime, ako sa zena snazi zapalit ohen, aby nam na nom caj mohla pripravit, lutujerme, ze im sposobujeme tolke starosti.
Zhovorcivy pan domu nas uci nejake slova v lokalnom jazyku. Jeho pribytok vyzera velmi skromne - jedna velka miestnost pre vsetko a malicka kuchynka. Byva tu vsak iba 4 mesiace v roku, ked sa stara o polia. Inak ma este dom v blizkej dedinke, kam nas pozyva prespat. Mame ale ine plany - navstivit dedinku Shimshal, ktora bola este pred 5 rokmi uplne odrezana od sveta.
Jedina moznost dostat sa tam bola 3 dni chodze... Dnes tam vedie aka-taka cesta pre jeep. Cakame teda v hoteliku, kde sa ma autobus zastavit. Prihovara sa nam pakistansky vojak. Rozprava o bezpecnostnej situacii vo svete, kde vsade bol atd.. Kedze autobus nechodi a nechodi, deli sa s nami o svoj obed. Autobus predsa len prisiel, s vraj najznamejsim pakistanskym horolezcom. Pokojny dedusko, co niekolko krat zliezol najvyssie hory Pakistanu. Pocas diskusie sa dozvedame, ze nas bus je beznadejne plny a teda sa do neho nedostaneme. Je to jediny bus, co do dedinky chodi. Rozmyslame, co dalej. Kedze nemame vela casu, stopujeme smerom k nasemu dalsiemu cielu - Gilgitu. Stopujeme zasobovaca, ktory neustale pocas jazdy snupe tabak a naramne sa bavi ;) Vyhadzuje nas v nasom oblubenom Karimabade, vecera cakaaaa :-))
foto by Skoty: http://picasaweb.google.com/jskotta/Pakistan2008Pasu
