Tmavé mračná idú sem,
dažďom kropia suchú zem,
všetko mlčí, všetko čaká,
na zemi je len krvy mláka,
tichom noci kráča mráz,
keď tu zrazu počuť hlas,
tichý hlas sa blíži, páli,
začína sa dymyť z trávy,
zrazu všetko v ohni horí,
horia rieky, stovky morí...
Tým ohňom aniel kráča,
krvou z krídel všetko máča,
smútok z neho silno sála,
upadla v ňom jeho sláva,
pri kameni sa zastaví,
padnú k zemi zástavy,
tie sa teraz menia v prach,
okolo sa vznáša strach...
Aniel stojí pri kameni,
ktorý v jeho hrob sa mení,
aniel čierne krídla skladá,
na zem krv a perie padá,
stratil krídla, stratil moc,
jeho osud je len noc.
Všetku bolesť k sebe láka,
ako láka hniezdo vtáka,
aniel umrel v hluku sveta,
ktorý naňho nepamätá,
v mojom srdci iba bôľ,
hemží sa jak včelí roj,
aniel umrel kôli nám,
je to za hriech krutá daň,
bol to aniel a môj strážny,
strážil v noci, strážil za dní,
zabili ho šípy tie,
ktroé denne strieľate,
v hádke, hriechu či vo vojne,
strieľame ich veru hojne...
