Kde sa vzala, tu sa vzala,
nenávisť k nám priplávala,
morom klamstiev, útlaku,
možno prišla na vlaku...
Svet však celkom pohltila,
tam kde bola lásky sila,
teraz kvitne bodliak zla,
teraz rozlieva sa tma.
Ako mlieko po stole,
ako víno v kostole,
ako krv, čo bola sätá,
symbol to bol spásy sveta.
Dnes už iba bájka dávna,
rozprávočka s kúzlom sparna.
Nikoho už netrápi,
bolesť iných, útrapy,
svet zmenil svoju tvár,
na trón zasadol si Svár.
Bitka, vojna vyrieši,
nikto pri tom nezhreší...
Veď nebola to jeho vina!
Stáva sa aj krivda iná...
Bol to iba žobrák, nie?!
Žiadne ľudské stvorenie!
Koho by už taký trápil,
veď len kradol, sliedil a pil,
že mal city, dušu, sny,
upadá do hustej tmy.
Svet sa zbavil parazita,
je to smutná realita...
Viem, že pravda často bolí,
rodí sa však v ťažkom boji.
Ak by láska vládla svetom,
zima by sa stala letom,
Nenávisť však lásku ničí,
tá len krutej vojne žičí,
ľudia však raz prídu na to,
že nestálo to zato,
bude však už neskoro,
nevrátia už čo bolo,
nevrátia už život tých,
ktorým predtým vzali dych,
ktorých predtým umlčali,
ktorých bomby roztrhali,
či to boli ženy, deti...
mali pre nich cenu smetí...
Bili sa pre vyžšiu vec,
pre ropu a peniaze,
pre život na extáze,
no a čo keď cit už zhynie?!
...Kúpia si ho,a či i nie?!
