Prečo si každý myslí,
že na svete je sám,
Prečo chce byť každý
všemohúci pán,
Prečo každý dúfa,
že na svete je sám,
taký múdry, taký pekný,
a pritom len obyčajný,
úplne otrepaný,
ako starý rám...
Ako rám čo obraz kazí,
ako váha čo neváži,
ako pes čo nestráži,
Prečo každý verí tomu,
že na svete je sám,
úplne zabudnutý,
ako taký krám,
pritom, len on sám,
sa skrýva a nechodí tam,
kde šťastie sa ukrýva...
Ubíja sa sám.
Prečo každý sníva o tom,
aké by to mohlo byť,
a aké je to asi potom,
ako by sa asi žilo,
a čo by sa asi pilo,
Keby peniaze som mal,
no práce som sa bál...
Prečo nikto nevidí to,
čo tých ľudí zabilo,
čo im život zničilo,
...možno droga,
možno lieh,
možno dáky iný hriech...
Prečo nikto nechce vidieť ,
každý oči žmúri,
keď pri tom tmavom múri,
babke vzali peňaženku,
o posledné ošklbali,
dáku cudziu starenku,
Ľudia prečo ste tak zlý?!
Ľudia nekazte si sny!
Svet bol krásny, plný kvetov,
teraz je len zbierkov hriechov,
Deň bol dňom,
no dnes je nocou,
vládol rozum, nie zbraň mocou,
čas však plynie rýchlo,
zakiaľ malé dieťa kýchlo,
veky dlhé uplynuli,
dobrí ľudia vyhynuli...
