Ticho noci šepká vety,
vetrík zľahka češe kvety,
vzduch je čistý ako láska,
chladný je sťa krutá kráska,
za oknom len svieca horí,
ako suché steblá v poli,
keď udrie hrom a vznieti nás,
horí oheň, páli mráz,
horí vo mne oheň draka,
ja viem, že Teba láka,
mňa však morí jeho sila,
akoby ma zvnútra bila,
kope ma do rebier,
a srdce prepichla sťa štíhla dýka,
ako na porážke hrdlo býka,
cítim ako srdce plače,
moja krv už oči máče,
slzy mi červeň krášli,
v mojej duši hviezdy zašli,
ostala len hustá tma,
a Ty si iba súčasť sna,
kôli Tebe strácam všetko,
neostáva mi už nič,
iba jeden dlhý bič,
ktorý tresce iba mňa,
no tá bolesť odo dňa,
keď som zazrel Tvoju tvár,
tá je horšia ako bič,
nezanechá živé nič,
moju dušu driape v kusy,
hlas môjho srdca dusí.
Tak umrela duša moja,
zapletená do závoja,
z krutej lásky tvojej pýchy,
ešte raz sa ozvem tichý,
"Ľubim Ťa aj napriek tomu,
nemôžem Ťa vyhnať z domu,
z môjho srdca, mojej hlavy...
...zachovám si rozum zdravý,
radšej umrieť ako žiť,
radšej ticho ako vyť,
od bolesti až na veky...
