Vojna

Smútok aký smrť len zračí,

planinou sa oheň dračí,

ženie, páli, v popol mení,

kto si holý život cení,

pod kameň či v neba výše,

snorí, hľadá nové skrýše.

V oblakoch sa blesky vadia,

na zemi sa rieky hadia,

smädné brehy krvou poja,

krvovu čiernou z toho boja,

kde sa končí éra ľudí,

kde sa v nás to zviera budí?!

Peniaze,moc a či zbrane,

kto nakoniec zomrie za ne?

Otec? Matka? Či ich deti?
Svetom smrti náboj letí,

zlom a pýchou kruto vraždí,

mení ticho v letnom daždi,

v ticho smrti, miesto spevu,

vtákov, ktorých hlasy znejú,

ako nárek matky Zeme,

takto podlo len my vieme,

ničiť dary, čo nám dala,

až kým už len holá skala,

ako pomník v púšti budí,

pamiatku na skazu ľudí...