Písmo:
A-
|
A+
Smútok aký smrť len zračí,
planinou sa oheň dračí,
ženie, páli, v popol mení,
kto si holý život cení,
pod kameň či v neba výše,
snorí, hľadá nové skrýše.
V oblakoch sa blesky vadia,
na zemi sa rieky hadia,
smädné brehy krvou poja,
krvovu čiernou z toho boja,
kde sa končí éra ľudí,
kde sa v nás to zviera budí?!
Peniaze,moc a či zbrane,
kto nakoniec zomrie za ne?
Otec? Matka? Či ich deti?
Svetom smrti náboj letí,
zlom a pýchou kruto vraždí,
mení ticho v letnom daždi,
v ticho smrti, miesto spevu,
vtákov, ktorých hlasy znejú,
ako nárek matky Zeme,
takto podlo len my vieme,
ničiť dary, čo nám dala,
až kým už len holá skala,
ako pomník v púšti budí,
pamiatku na skazu ľudí...
