Som presvedčený, že nasledujúce riadky sú univerzálne platné pre väčšinu rozvinutých krajín sveta, ale skúsim sa orientovať na slovenskú situáciu a realitu, ktorej denne čelím(e).
Začnime požiadavkami trhu. Na začínajúceho podnikateľa aj zamestnanca si pripravujú hodnotiace normy zamestnávatelia aj potenciálni partneri - niekoľkoročne skúšaní, znalí situácie a vlastných potrieb, ktoré samozrejme požadujú pokryť. Ak toho nie ste schopní – ďakujeme, určite sa Vám ozveme.. J
Čo to vlastne znamená spĺňať tieto normy? V prípade, že nie ste známi niektorého zamestnanca z HR oddelenia, nebodaj člena výkonnej rady, Vaše získané vysokoškolské vzdelanie, jeden jazyk a part-time brigáda v kaviarni, reštaurácii, či na jahodách v Taliansku Vám stačiť na dobrú pozíciu určite nebude.
Povedané veľmi kriticky, slovenské školstvo, hlavne to vysokoškolské je v úbohom stave, do ktorého sa dostalo „vďaka“ zmene systému s rovnakými ľuďmi a rýchlemu pokroku, kde už zajtrajšie informácie sú nevyhnutnou súčasťou dnešného úspechu na trhu. HR recruiteri a potenciálni biznis partneri o tom vedia a preto hľadajú tých „lepších“, ktorí sa dokážu predať, majú už nejaké skúsenosti, referencie, viac jazykov, dodatočné vzdelanie, zahraničné univerzity a iné „pro-aktivity“, ktoré dokázali získať svojou odvahou, chuťou a vlastnou iniciatívou, keď sa im ich alma-mater málila.
Poviete si: „To je síce pekné mudrlant, ale ako mám k skúsenostiam prísť, keď som ešte len študent?“ Ja to poviem teraz veľmi alibisticky, ale pravdivo: Len tí, ktorí to dokážu sami, majú najlepší štart a potenciál byť úspešní na dnešnom veľmi rýchlo sa meniacom trhu. Je potrebné nedovoliť škole, aby som sa zakuklil a zavalil „len“ v pravidelnom príleve „out of date“ informácií, skúšok, nezmyselných nárokov a demotivačných prístupov. Bájne slovíčko „proaktivita“ tu nadobúda svoj zmysel. Pohľad z perspektívy do budúcnosti, dodatočné zdroje, literatúra a prehlbovanie poznatkov, vyhľadávanie príležitostí, aktívne počúvanie a to všetko s jediným cieľom: Získať potrebné vzdelanie a neustále ho prehlbovať v oblastiach o ktoré sa zaujímam a v ktorých chcem svoju kariéru budovať a samozrejme ideálne aj byť úspešný.
Obdivujem a ďakujem starším a skúseným podnikateľom, manažérom, kvalitným profesorom, ktorí mi pomohli otvoriť oči, keď som to potreboval a začal naozaj získavať svoje vzdelanie. Po skončení hodín a prednášok (často aj počas) robiť to čo ma baví, rozvíjať sa v tom a pracovať na sebe. Kvôli svojim záujmom a vzdelaniu som dokonca stratil jeden rok štúdia, prestúpil na inú univerzitu, stratil som iné časti študentského života v podobe voľného času, spoločných akcií, zábavy, pravidelného športovania, oddychu, ale aj úsmevu na tvári.
Napriek tomu som dnes zatiaľ maximálne spokojný a hlavne: nemusím mať rád to, čo robím. Ja robím to, čo mám naozaj rád.
Možno predbieham, keďže mám 23 rokov, ešte ma čaká doštudovanie externého štúdia FMUK a následne dúfam aj s veľkým záujmom a očakávaním MBA v zahraničí. Každopádne viem a som na to hrdý, že som nikdy nedovolil a ani nedovolím, aby škola stále v ceste môjmu vzdelaniu.
