Dej sa tradične odohráva na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, kedy sám autor študoval na vysokej škole. Počas celého deja sa Tóru snaží uniknúť pred smrťou, ktorá ho obklopovala.
V čase študentských nepokojov na japonských vysokých školách a rozvoja kapitalizmu sa hlavná postava stále viac uzatvára do seba a nevenuje štrajkom žiadnu pozornosť. Protest študentov, či snahu o oddelenie školstva od priemyslu, považuje autor prostredníctvom zmäteného Tóru za pokrytecké a zbytočné. Osamelosť Tóru a záľuba v klasickej literatúre k nemu prilákala extrovertného Nagasawe. Svoju internátnu izbu zdieľa so svojským nadšencom máp Extrémom. Príbehy o ňom rozpráva na dlhých prechádzkach s Naoko. S ňou ho spája minulosť v Kóbe. Po dlhšom odlúčení ich dáva stretnutie opäť dokopy. Nevedia nadviazať spoločný rozhovor, preto chvíle trávia dlhými prechádzkami po Tokiu. Ako sa ich vzťah prehlbuje, začnú pomaly rozprávať aj o Kizukim. Tóru ho považoval za svojho jediného priateľa na strednej škole. Po jeho samovražde ešte viac osamel. Kizuki bude mať pre oboch navždy sedemnásť. Prázdnotu sa hlavný hrdina snažil vyplniť slovami „Smrť nie je opakom života, je jeho súčasťou.“
Bludný kruh, v ktorom Tóru žil, sa ešte prehĺbil odchodom Naoko do špeciálneho zariadenia hlboko v horách. Život v Tokiu sa však nezastavil. Vzťah s Naoko sa vyvíja len prostredníctvom listov a občasných návštev. Tóru si uvedomuje, že ľudia, čo ho opúšťajú, sú príliš sebeckí, keď chcú, aby na nich nikdy nezabudol. V tomto rozporuplnom období miluje dve ženy, ale len jedna z nich mu je schopná lásku opätovať. Musí sa rozhodnúť i keď jeho rozhodnutie nemusí prísť včas.
Nórske drevo je inšpirované pesničkou Beatles, tá je obľúbenou skladbou smutnej Naoko. Nostalgickú atmosféru autor dopĺňa výberom jazzovej hudby, overenej literárnej klasiky a rozvojom kapitalizmu.
Paralelu so svetom mladého študenta môžeme nájsť aj vo vlastných životoch. Kto nie je sám a netúži po láske? Každý hľadá svoj životný cieľ a možno práve román Nórske drevo vám pomôže nájsť tú správnu cestu. Intenzita, s ktorou sa autor venuje opisom zážitkov a myšlienok postáv, je šokujúca a príťažlivá zároveň.
