Dnes rano som prvykrat prekrocila prah ambulancie zameranej na tradicnu cinsku medicinu. Chcela som vyriesit zdravotne tazkosti co sa ma drzia uz niekolko mesiacov. Okrem toho, ze sme prisli na to, co bolo ich pricinou, sme prisli aj na to, ze po prekroceni svojich hranic nam nase telo da vediet, ze nie je nieco v poriadku. U mna to bolo zmesou pracovneho a osobneho vytazenia. Od kedy som prisla na vysoku skolu som mala pocit, ze chcem nieco dokazat. Zacala som vo velkom pracovat na sebe, vrhat sa do novych projektov, hladat nove moznosti. Chcela som dokazat samej sebe a vsetkym naokolo, ze dokazem viac ako si vsetci myslia. Chcela som byt najlepsia vo vsetkom coho som sa dotkla. Dospelo to az tak daleko, ze som sa chcela pretekat s kazdym koho som stretla. Nie doslova, ale moje podvedomie ma nutilo porovnavat sa s inymi. Nikdy som nebola dost spokojna s tym, co sa mi podarilo. A toho co sa mi podarilo nebolo malo. Dostala som zaujimavu pracu, ktoru mi priatelia zavideli. Vytvarala som nove projekty. Cestovala som po svete. Avsak stale som mala v sebe pocit, ze to co robim nie je dost. Chcela som stale viac a viac. Chcela som byt spokojnejsia. Myslela som si, ze ked budem robit viac ako moji kolegovia, budem vediet viac ako oni, mozem vacsiemu mnozstvu ludi pomoct. Psychologovia by to nazvali bozsky komplex. Chcela som zachranovat vsetkych naokolo a pritom som ublizovala sama sebe.
Moje konanie ovplyvnovalo aj moje okolie. Nedarili sa mi moje osobne vztahy. Tlacila som na ludi, aby ma mali radi, len aby som si dokazala, ze si to naozaj zasluzim. V urcitom momente som sa zastavila a povedala som si staci. Toto sialenstvo musi skoncit. Ked ma clovek nieco hlboko zakorenene vo svojej povahe a skusenostiach, tazko zmeni spravanie. Povedala som si, ze to skusim. To, ze som nicila samu seba nikam neviedlo. Je pravda, ze ludia si vezmu vsetko co im ponuknete. Nie je to tym, ze by chceli stale nieco viac, ale beru to co je na stole. Ked clovek priklada, ludia si beru. Okrem toho, ze zostava malo pre mna samu, je to aj navykove. Kazdemu z nas robi dobre, ked je dolezity a citi sa oblubeny. Otazne je za aku cenu.
Pre mna je teraz podstatne stanovit si svoje hranice rozumne. Nechcem ohrozovat svoju integritu a pritom ani menit kto som. Davna cinska filozifia nas upozornuje na dve navzajom opacne a doplnujuce sa sily. A ja si prave teraz chcem najst svoju zivotnu rovnovahu.
Sebadestrukcne sklony
Ako clovek zisti, ze prekrocil svoju unosnu hranicu? Co vsetko je pre mna prospesne a co uz je vela?