niekedy sa stava ze sa zirafa zacervena

kopirovanie ukoncene, vyrvala som cd a utekala do oprotilahlej miestnosti na prezentaciu svojho portfolia. 40minut. rekord. kecala som neprestajne aj ked som zamienala francuzske 'ja som' a 'ja mam' tak casto ako sa len dalo k tomu aby skusajuci boli v miernom pomykove. vyskriabala som sa z prezentacie a navalila sa na automat s kavou pritom drziac v jednej ruke cisto cierny kofeinovy blivajz a v druhej zelene vyprahnute papradie, ktore som cestou utrhla z velko-objemneho kvetinaca strategicky postavenom v strede meter sirokeho prechodu. 'dnes prides, ano?' prihovoril sa mi z velkej dialky znamy hlas aj ked stal rovno pri mojom lavom uchu. Hischam. 'nemam sa zaco prezliect a hlavne chcem jest, spat, spat, sprchu a spat.' vecer mal byt skolsky 'fete', to jest velky chaoticky vecieroch v prezleceni na temu 'zname osobnosti', kde riaditel pravdepodobne bude tancovat pri tyci prezleceny za miss universe a rozhadzovat ruzove lupienky po tancujucich nadsencoch. 'musis ist, mame plan. stretavame sa u mna. okolo 8mej.' strasne sa mi nechcelo ist, ale zostat doma znamenalo ze vyvrcholenie vecera by bolo obdivovanie svietiacej ajfelovky z pootvoreneho zachodoveho okienka. Narazila som si velky cierny klobuk na hlavu, karovanu vestu a pridlhu ciernu suknu, ktoru som si roztrhala pristupenim ked som vychadzala z metra pri Hischamovom dome. 'mame plan' znamenalo 4 litre vina na hlavu a necele dve hodiny na jeho sukutocnenie. O 11stej vecer sa mi uz krizili oci, padal sirak do cela a moje nohy sa mi zdali velmi dlhe a hlavne tazke. Osadenstvo sa zacalo zdvyhat a aj ked som vnimala a rozumela ze by sa asi patrilo postavit sa a vykazovat nejake znamky spolupatricnosti, zostala som si tak letargicky lezat. Zrazu sa pri mne objavil Emo a zacal sa ma neprestajne pytat: 'ca va?' kedze som mu neodpovedala ani sa netvarila ze sa niekedy k niecomu takemu priracim, prisiel za nim Johnas a poradil mu aby sa ma spytal nieco v nejakej reci mne viac prirodzenej. nasledovalo zufale zastonanie a opytanie sa v najsilnejsom francuzskom akcente s tahavym predlzenim samohlasok: 'aaar juuuuu oookeeeej?' celkom ma to pobavilo tak som sa zasmiala a zapotacala sa. Emo ma doslovne odniesol na miesto urcenia toho naseho pokracovania planu nacateho a dokonca ma prepasoval na parket s tym ze ludom pri vchode nahovoril ze idem prezlecena za joan baez. nasledne ma zaujali hopsajuce svetielka na preplnenom parkete tancujucich chaplinov a merilyniek a stratila som sa v mase vyzarujucej neznesitelne teplo a smrad. Niekto na mna zakrical, tak som sa otocila a vrazila Emovi rovno do praveho oka. chcela som sa ospravedlnit, ale nezmohla som sa na nic ine ako sa zacat hystericky rehotat a chrochtat. Emo sa na mna pozrel s lutostou a pobozkal ma. Hovorim, 'Emo, som vo francuzsku este kratko, a stale sa mi este stavaju velke faux pas ked ide o gesta, tradicie ci ine kulturne specifika. Toto je dalsia francuzska tradicia ako poveies niekomu 'dobry den'?' uz uz som cakala ze sa na mna zahladi s takym tym nechapavym vyrazom ktore dostavam dost casto ked sa snazim vo francuztine povedat ucelenu vetu. usmial sa a ze:'nie, toto je francuzska tradicia ako povedat niekomu 'lubim ta'.' zobral mi ten velky cierny klobuk, otocil sa na svojich vybijanych 10 kilovych army boots a celkom uplne odisiel.