Neviem však, kto z vás si všimol, že zhruba pred týždňom vydala na svojej webovej stránke Štátna veterinárna a potravinová správa vyhlásenie, podľa ktorého „Výsledky testov boli pod stanovený limit, teda menej ako 50 mikrogramov na kilogram v každej testovanej vzorke."
Takže zase nič nikomu nehrozí, ale o tom všetci horemenovaní panikári čušia. Svoju úlohu splnili.
Téma masírovania nás spotrebiteľov smrteľnými hrozbami krvilačných Poliakov namierenými proti nášmu holubičiemu národu ma štve už dávno. Spomínaní úradníci a médiá poslušne lobujú za slovenských výrobcov, ktorí si myslia, že im to pomôže presadiť sa v tvrdej konkurencii aj s horšou kvalitou a hlavne nehanebne vysokými cenami. Príkladov je množstvo.
Samozrejme, že isté zlyhania sa pri výrobe objavia všade na svete. Aj u tých „našich“ rodných výrobcov, ktorí nás zo všetkých najviac okrádajú. Žiadna krajina nehysterizuje nad poľskými potravinami tak ako práve Slovensko. Najväčší odberatelia – Nemecko a Veľká Británia sú spokojní, každoročne nakupujú viac poľských potravín, rekordný vývoz Poľsko zaznamenalo práve v minulom roku – za cca 16,3 mld eur. V normálnej ekonomike sa takéto pochybenia riešia normálne. Na malom Slovensku si pár veľkovýrobcov a ich snaživých pomocníkov myslí, že takí machri ako sú oni, si s naivnými Slovákmi môžu robiť čo chcú. A tí Slováci im to aj žerú: „Hej, mladý pán, prečítajte mi, či ten jogurt nie je z Poľska...“ A babka si kúpi 3x drahší slovenský, veď sa nechce otráviť.
A výsledok? Kým my, hlupáci, tu máme potraviny jedny z najdrahších v regióne (pri priemernej čistej mzde 600 eur), v New Yorku pri mzde cca 2000 eur stojí galón mlieka 1 dolár(!!!), teda 16 eurocentov za liter.
