Profesia, ktorej sa venujem na plný úväzok, a ktorá má živí sa nazýva vo všeobecnosti robotika. Konkrétne často riešim(e) v práci klasický problém mobilnej robotiky, ktorým je lokalizácia. V jednoduchosti sa jedná o problém, kedy potrebujeme určiť polohu robota (napríklad. dron, robotické autíčko a iné) v priestore. Všetci veľmi dobre poznáme systém, ktorý nám každodenne s touto úlohou pomáha - je to systém GPS. Čo však robiť, ak sme vnútri, kde GPS nefunguje? Môžeme použiť množstvo senzorov, ktoré sú po a) buď veľmi drahé, alebo po b) nepresné. Čo sa ale stane, pokiaľ ani jedna z možností nepripadá do úvahy? V tom prípade sa dostávame k riešeniu zo skupiny pravdepodobnostnej lokalizácie, konkrétne k riešeniu s názvom časticový filter (z ang. Particle filter).
Určite si v prípade záujmu ako čitatelia nájdete o tomto riešení na internete podrobný popis. Veľmi skratkovito možno tento algoritmus opísať nasledovne: v priestore, kde chcete určiť polohu robota, je imaginárne rozmiestnených N častíc, pričom každá predstavuje potenciálnu polohu robota. Potom sa pri pohybe robota používajú dáta z rôznych senzorov a podľa nich sa jednotlivým časticiam priraďuje váha, resp. pravdepodobnosť. Častica s najväčšou váhou potom s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje polohu robota. Pre účely tohto príspevku je dôležité povedať, že niekedy sa môže použiť napríklad priemer prvých X častíc s najväčšou váhou. Táto metóda, ako aj mnohé iné, má svoje nedostatky. Jedným z hlavných dvoch nedostatkov je stav filtra, kedy sú všetky častice na jednej malej kôpke - vtedy sa môže stať, že filter sa ocitol v lokálnom extréme a polohu odhaduje zle. Druhým hlavným problémom je, keď sú častice síce rozmiestnené po priestore rovnomerne, no všetky majú približne rovnakú váhu, takže správna poloha môže byť prakticky kdekoľvek. Odhad je nepresný.
Rád by som sa vrátil k politike. A zároveň odporúčam sa pred prečítaním zvyšku príspevku čitateľom zamyslieť, čo by tak táto metóda mohla mať spoločné s politickou situáciou na Slovensku? Skúsim vám teraz čo najjednoduchšie preniesť fungovanie tohto algoritmu do politiky, pretože si myslím, že je tam veľa paralel, z ktorých by sme sa ako voliči mohli poučiť. Takže si predstavme, že častice sú politické strany. Taktiež je možné predstaviť si, že výsledná poloha by mohlo byť politické smerovanie Slovenska. Nech si pod tým každý predstaví, čo chce (proeurópskosť, prosociálnosť atď). Dáta zo senzorov, ktoré dávajú časticiam váhu sú dáta z volieb, ktoré tvoríme my všetci - voliči. Myslím si, že na Slovensku sme už zažili jeden zo zlých scenárov, čo je lokálny extrém. Za toto považujem jednofarebnú vládu SMERu. Myslím, že mnoho ľudí sa so mnou zhodne, že toto bol nielen extrém matematický, ale aj iný.
No a čo druhý z už spomínaných problémov? Úprimne si myslím, že sa doňho práve rútime. Príliš veľa strán, ktoré majú malý potenciál, teda malú váhu. Tým pádom je politické smerovanie Slovenska nejasné, nepresné a neurčité.
Vo svete robotiky majú oba problémy riešenie. Problému s extrémom sa venovať nebudem, pretože si myslím, že momentálne nám nehrozí. Čo ale s roztriešteným stavom a prehustením strán na politickej scéne? Nuž v robotike sa to dá riešiť dvomi spôsobmi. Prvý z nich náhodne zruší niekoľko častíc úplne a vygeneruje nové v okolí častice s najväčšou váhou. To by znamenalo zrušenie malých politických strán, čo na Slovensku možné nie je, keďže mám pocit, že trpíme až prílišným mesiášskym komplexom a naši "lídri" priveľmi uverili v samých seba. Navyše vznik nových subjektov by zrejme nepriniesol nič nové z dôvodu obmedzenosti ľudských zdrojov a situácia by sa nezlepšila. Druhý spôsob riešenia tohto problému sa zaoberá skôr tým, aby tento stav nikdy nevznikol. Ako iste tušíte, prevencia je aj v tomto prípade lepším riešením, ako hasenie vzniknutého problému. Čo teda robiť? Môžeme robot vybaviť lepšími senzormi, poprípade nejaký senzor doplniť. Ako toto dosiahnuť v demokracii? Našťastie, senzormi demokracie sú všetci občania s volebným právom. Nie sme síce elektronické senzory, no dokážeme sa učiť, či zlepšovať. V tom je naša výhoda. Môžeme zlepšiť našu odhadovaciu schopnosť a môžeme priamo zmeniť váhy častíc v priestore = dokážeme zmeniť percentá politických strán a tým priamo ovplyvniť politické smerovanie Slovenska. A aj keď nebude celá váha na našej vytúženej strane (jednofarebná vláda), tak stále výrazne ovplyvníme politickú situáciu.
A aby som zakončil tento príspevok úplne pozitívne - rozmanitosť, a teda nie jednofarebná vláda, je pri časticovom filtri dokonca preferovaným riešením. Aby sme neskĺzli do politického extrému. Aby tá prípadná jednofarebná vláda nenabrala náhodou chybné smerovanie. Preto moje odporúčanie znie - keď sa naša politická scéna nedokáže spojiť, spojme sa my - voliči. Spojme sa tak, aby výsledok dával zmysel. Pamätajte, prevencia je lepšia ako hasenie problému.
