Keď som po prvýkrát prišiel do Českej republiky, viedla ma túžba hovoriť jazykom z úplne inej jazykovej skupiny. Vo svojej vtedajšej nadutosti som si dokonca myslel, že mám na jazyky aj nadanie - do tej doby som sa ich naučil päť. Potom som sa začal pomaličky učiť po česky a okamžite som pochopil, že to nebude jednoduché... Nuž áno, hneď som bol pokornejší.
Písal sa rok 1998. Keďže som mal za sebou spoluprácu s niekoľkými európskymi organizáciami zdravotných klaunov, hľadal som niečo podobné aj v Čechách, ale na žiadny podobný projekt som nenarazil. Povedal som si, že v Českej republike pripadne táto úloha na mňa.
Začal som nadväzovať kontakty v nemocniciach a okamžite som bol požiadaný, aby som túto myšlienku prezentoval na lekárskych konferenciách, čo... mimochodom... robím dodnes. A pretože prax vie povedať viac ako slová, začal som pravidelne navštevovať nemocnice v niekoľkých mestách. V roku 2001 sa už o projekt začala zaujímať televízia a tlač a to som už bol skoro na mizine, pretože som investoval všetky svoje prostriedky a aj čas. Musel som sa rozhodnúť... buď všetko alebo nič. Založil som občianske združenie Zdravotní klaun, zriadil pre združenie bankový účet a so zvyškom svojich úspor, zorganizoval pár konkurzov, našiel kanceláriu a začal zháňať financie.
Dnes sa združenie v Českej republike premenilo na obecne prospešnú spoločnosť, má 83 profesionálne vyškolených klaunov, ktorí pravidelne navštevujú 65 nemocníc, každoročne prinášajú radosť a smiech desiatkam tisíc pacientov... no a ja aj naďalej pracujem na svojej češtine a po tých rokoch som rád, že rozumiem aj po slovensky.
Gary Edwards
