Nie je tomu tak dávno, čo sa mi stala jedna taká vec, ktorá sa určite stala už viacerým.
Prišla ma do Bratislavy pozrieť moja veľmi dobrá priateľka. Veľmi som sa tomu tešil. Vyšlo nám krásne počasie. Počas prechádzky sme sa zastavili v jednej reštaurácii na kávičku. Ona mala chuť na horúcu čokoládu, ale žiaľ, nemali...ale o to nejde....dala si čajík a bolo fajn. Rozhovor prebiehal v príjemnej atmosfére a v tom vošla do reštaurácie slečna s košom plným červených ruží...prišla k stolu a vybalila na mňa vetu: „Mladý pán, ružu pre slečnu.“ Povedal som: „Ďakujem.“....Hmmmm...musím sa priznať, že mi to bolo nepríjemné, lebo som si pripadal, akoby som nebol ochotný a schopný darovať dievčaťu ružu. A práve to je to, čo ma dosť „vytáča“. Človek v zápale ziskuchtivosti a zárobku búra a rúca všetky etické a estetické hranice. Neštíti sa jednoducho vtrhnúť medzi dvoch ľudí a urobiť to, čo by malo byť prejavom lásky, úcty a pozornosti – jednoducho sa to obráti na rovinu peňazí. Pripadá mi to veľmi umelé, keď niekto kúpi kvetinu vtedy, keď mu je naservírovaná až popod nos a nedokáže to spraviť sám od seba. A navyše má vôbec taká ruža „hodnotu“? Určite mnohí chápete, čo chcem povedať. V tejto situácii nie je ani trochu tvorivosti, prekvapenia...zo strany chalana...jednoducho ide o peniaze. A ja veľmi pochybujem, že pre dievča má takáto ruža nejakú cenu...myslím si, že oveľa viacej chalan „zaboduje“, keď ju kúpi skôr, ako mu ju niekto prinesie pod nos a doslova ho prinúti, aby ju kúpil. A toto sa nestáva len v reštauráciách, ale aj na uliciach...
Chcel som vyjadriť svoj názor, ktorý sa nemusí zhodovať s inými, ale naozaj mi to príde také umelé a vôbec nie romantické...
Možno sa čudujete, že prečo to píše rehoľník...ja sa možno tomu tiež čudujem, ale tento nanútený obchod s ružami mi vždy pripadal veľmi trápne – aj vtedy, keď som ešte nebol v reholi a teraz, keď sa mi to stalo chcel som sa s vami podeliť. Aký je váš názor? Čo na to hovoríte vy, dievčatá? Má taká ruža pre vás nejakú hodnotu? Kedy je to krajšie, keď vás váš priateľ prekvapí ružou už pri príchode, alebo keď ju kúpi, keď mu je nanútená a urobí to v podstate len preto, aby sa nestrápnil...?
Ide teda o princíp...Vôbec nie je problém vytiahnuť stovku za ružu, ale „taká ruža“ by ma už netešila.
