
Ešte včera som mal
hroznú náladu – príšerné depky,
veď ma poznáte.
Dnes ma Boh požehnal,
srdce mi obživlo
ako keď z hrobu vstávate.
Srdce sa mi zatriaslo
a skríkol som hlasne:
„Ach, Bože, ja mám rád,
ó, Bože, moje srdce miluje,
hoc neviem, kto som vlastne
a údel ľudský ma skôr zraňuje,
než by ma šťastím napĺňal,
lež dnes som spoznal,
že som celkom rád.
Som šťastný,
hoci plačem stále
a v honosnej sále
plnej ľudských duší
ma najskôr zbadáte,
jak moja duša v kúte čuší
a jeden hlasný zvuk
sa možno šíri k Vám.
Čože je to za hluk?
To mi len srdce búši...