Tak a je to tu...
Po 29 rokoch prežitých v byte s rodičmi, po necelých 3 rokoch prežitých s bratmi v kláštoroch u františkánov a po 3 rokoch prežitých so spolubývajúcimi v podnájme v Trnave som sa dočkal. Absolvoval som adrenalínový šport s názvom Hypotéka + kúpa bytu.
Po cca 2 mesiacoch hľadania na nete, mailovania, telefonovania, zvažovania, vybavovania sa to predsa len podarilo.
Prvá fáza spočívala v tom, že sme potrebovali aspoň orientačne vedieť, koľko by nám banka z našich aktuálnych platov a aktuálnej finančnej situácie mohla poskytnúť. Navštívili sme štyri banky, a to VÚB, Slovenskú Sporiteľňu, ČSOB a Unicredit Bank. S Tatra bankou, v ktorej mám vedený účet som ani nepočítal, nakoľko tie ich podmienky by som určite nespĺňal.
Keďže ešte spĺňame podmienku na získanie úveru pre mladých, tak sme sa chceli orientovať práve na tento produkt, veď podpora štátu a banky niekoľkými percentami nie je na zahodenie a treba ju využiť. No lenže sme narazili na problém. Naše platy nespĺňali kritériá a navyše úver pre mladých je len do 70% z hodnoty založenej nehnuteľnosti, teda aspoň v SLSP to tak bolo. V ČSOB to s úverom pre mladých tiež nevyšlo – ževraj dostatočne nezarábame. Neviem, koľko treba zarábať...
Takže úver pre mladých sme nakoniec museli zavrhnúť.
Po prejdení ponúk bánk a premyslení možností úverov, sme sa vybrali do realitky, kde sme sa informovali na ceny bytov v Trnave. Dostali sme nejaké typy, informácie na základe ktorých sme hľadali vhodný byt aj na internete. Ceny bytov v Trnave závisia na lokalite. Na Linčianskej sú lacnejšie, vzhľadom na problémové obyvateľstvo a čím bližšie do centra, tým drahšie. Samozrejme záleží aj na tom, či je byt prerobený alebo v pôvodnom stave, vybavensoť okolia a podobne.
My sme sa chceli orientovať skôr na to centrum, prípadne širšie centrum Trnavy. Zaujal nás byt na Hospodárskej ulici. Po zvážení všetkých za a proti, našich možností sme sa teda rozhodli, že by sme ho zobrali.
A nasledovala ďalšia, menej príjemná a najviac stresujúca časť – vybavenie hypotéky a samotná kúpa bytu.
Po užšom výbere bánk zostali v hre dve – SLSP a ČSOB. Ale keďže všetky doterajšie čísla boli len orientačné, bolo treba prísť s overenými podkladmi. Čiže bolo treba dať vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť. S týmto posudkom sme prišli do týchto dvoch bánk a čakali sme, kde nám dajú lepšie podmienky na získanie úveru. Potešili sme sa, keď znalec ohodnotil byt zhruba presne na trhovú cenu. Ale to sme ešte netušili, že bankový znalec ČSOB, ktorý nám tento znalecký verifikoval automaticky strhne 10% z ceny a to nám naše plány celkom dosť skomlikovalo. V banke sa nám snažili nahovoriť, že zvyšnú, chýbajúcu sumu môžeme získať formou spotrebného úveru, ale tie splátky by boli pre nás dosť vysoké. Tak už zostávala len SLSP. Vybrali sme sa teda so znaleckým, ich znalec taktiež verifikoval a samozrejme nič neznížil – cenu ponechal vo výške trhovej ceny. Tak sme si vydýchli. Potom nasledoval kolotoč vybavovaní, schvaľovaní...až napokon 12.07.2010 nám úver previedli na náš účet a byt sa vyplatil. Teraz nasledujú formality ohľadne prepisu, vkladu do katastra, prehlasovanie a podobne.
Čaká ma teda sťahovanie a 30 ročné splácanie hypotéky, kde banke samozrejme vrátim o 100% viacej, ako mi požičala...ale keďže sa inak nedá a nie som ani prvý, ani posledný, kto takto žije, tak jednoducho do toho idem a musím dúfať a veriť, že budem zdravý, plný síl, že bude vždy práca a podmienky, aby som úver do svojich 65 rokov splatil.
A potom, keď budem už dedko, tak si budem môcť povedať – TOTO je MOJE.
